Francúzsko

počas obdobia storočnej vojny

1337 - 1453

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                      Attila Fábian

                                                              Trieda 4.C

                                                              21. Január 2007

Obsah

 

Úvod                                                                        03

I. Predvojnový politický a ekonomický stav              04

II. Príčiny vypuknutia vojny                                     04

III. Začiatok vojny  roku 1337                                 05

IV. Bitka pri Kreščaku                                              06

V. Pokračovanie Anglického úspechu                       07

VI. Zjavenie Johanky z Arku                                    08

VII. Upálenie Johanky z Arku                                   09

Záver                                                                       10

Storočná vojna v dátumoch                                      11

Bibliografia                                                              12

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Úvod

V tejto práce som opísal domnievaní priebeh Storočnej vojny medzi Francúzskom a Anglickom. Dve najväčšie mocnosti východnej Európy toho obdobia.

Tento príbeh ma najviac fascinoval kvôli 17 ročnej dievčine Johanke z Arku zvanej aj Panna Orleánska.

Do jej objavenia Francúzi prehrávali takmer všetky bitky. Už uchyľovalo k víťazstvu Anglicka, ostala len posledná dôležitá pevnosť v oporách Francúzov. Na poslednú chvíľu sa objavila ako z ničoho Johanka z Arku, v ktorej ľud veril že oslobodí Francúzsko a nasledovali ju.

Johanka je najobdivuhodnejším príkladom zázraku, ako dokázala vykonať vôľu podporovanou vierou.

Počula božie hlasy podľa ktorých sa mala postaviť na čelo ľudu a oslobodiť Francúzsko.

Johanke sa podarilo dostať k daulphinovi Karolovi a presvedčiť ho že ona je božím poslom, kto oslobodí Orleáns a privedie daulphina Karola ku korunovácii. Dalo pokladať za zázrak, že sa vôbec dostala k daulphinovi, už len preto že je žena a v tej dobe ženy nemali takmer žiadne postavenie a ona bola len obyčajnou dedinskou dievčinou.

Francúzskemu ľudu dodala dôveru s božím požehnaním. Vďaka nej sa otočil celý priebeh vojny. Viedla Francúzov k víťazstvu, všade kde sa objavila vyhrala bitku.

Jej požehnanie a odvaha ostala Francúzom aj po jej upálení Angličanmi. Francúzske vojská boli naďalej úspešný a podarilo sa im vyhnať zo svojho územia Angličanov a zvíťaziť.

 

 

 

 

 

 

I. Predvojnový politický a ekonomický stav

V roku 1328 francúzsky kráľ Karol IV. z rodu Kapetovcov zomrel bez priameho dediča. Nezanechal ani syna ani brata.

Traja kandidáti chceli vziať Francúzsky trón:

 

Kráľom sa stal Filip IV. z rodu Valois. Bol aj vlastným bratrancom zosnulého kráľa. Generálne stavy tiež nechceli za panovníka Angličana a nedôverovali ani Navarrskému. Vylúčilo sa aj nástup ženy odvolaním na starý zákon starých Frankov, podľa ktorého ženy nesmeli nastúpiť na trón a a nemohli nástupníctvo ani preniesť.

Tým sa uzavrela vetva dedičov z rodu Kapetovcov a nastúpila dynastia Valois.  Táto zmena zo začiatku nepriniesla žiadnu ekonomickú zmenu.[1]

 

 

II. Príčiny vypuknutia vojny

Iskru na vojnu už vnikla po vyhynutí rodu Kapetovcov, čiže voľný trón vo Francúzsku, na ktorý si uplatňoval nárok

Eduard III. ale nepodarilo sa mu dostať trón.

Podľa jedného zdroja (uvedeného pod čiarou) hlavným podnetom bol spor medzi Západofrancúzské územie ktoré už medzi Anglickom a Francúzskom pretrváva od 12. storočia. Predovšetkým ide o územie Flandry a Guyenne.[2]

Podľa iného (uvedeného pod čiarou) zdroja bol hlavným podnetom pevný úmysel Eduarda III. získať Francúzky trón a zjednotiť Francúzsko s Anglickom. A chcel získať aj Flandry ktoré boli pre Anglicko veľmi dôležité z ekonomického hľadiska.

V Anglicku bol základným produktom ovčia vlna a vo Flandrách sa spracúvala ovčia vlna. Pastierke Anglicko proste potrebovalo  spracovateľské Flandry. Flandrský hrabet Ľudovít z Nevers bol podporovaný francúzskym kráľom kým ľud bol silne proanglické. Flandrský kupci žiadali Eduarda III. Aby vyhlásil vojnu proti Francúzsku totiž pre nich bol dôležitý obchod a z toho vyplývajúce  spojenectvo s Anglickom.

Eduard III. Dokončil svoje vojenské prípravy v roku 1337.[3]

 

Eduard III.

 

 

III. Začiatok vojny  roku 1337

Už v roku 1338, rok po začatí storočnej vojne obyvatelia Gentu, Brugg a Yper povstali pod vedením Jakuba z Antervelde proti flanderskému grófovi, ktorý bol nástrojom francúzske politiky, a spojili sa Eduardom III. ktorého uznali za francúzskeho kráľa.[4]

Storočná vojna bola vtedy vojnou dynastickou, feudálnou a národnou ale predovšetkým imperialistickou. Vojna bola v Anglicku populárna lebo zaviedla vojská do bohatej oblasti západného Francúzska, kde ich čakala obrovská vojenská korisť. Eduard III. A jeho baróni predstavovali „výkvet rytierstva“ . Angličania vylúpili a vydrancovali mesto Louviers v Normandii. Bolo to veľké, bohaté obchodné mesto a úplne nechránené. Po Caen sa Angličania topili vo vlečnej koristi.[5]

 

 

IV. Bitka pri Kreščaku

Storočná vojna sa v prvej etape vyznačovala značnými úspechmi Angličanov. Roku 1346 upevnil anglický kráľ svoje postavenie v južnom Francúzsku víťazstvom pri Kreščaku.[6]

Kreščak znamená porážku najlepšej feudálnej jazdy pechotou waleských lukostrelcov. Rytieri Filipa IV. boli statočný. Boli porazený pretože ich pechota bola horšie vyzbrojená. Záležalo im viac na prestíži ako víťazstve, na individuálnych výkonoch ako na kolektívnej disciplíne.[7]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Bitka u Kreščaku v

podaní stredovekého

umelca

 

 

 

V. Pokračovanie Anglického úspechu

V roku 1347 dobyli Calais. Na niekoľko rokov sa stíchli boje. Počas tohto obdobia nastúpil na Francúzky trón kráľ Ján II. Dobrý. V bitke pri Poitiers ktorá sa odohrala v roku 1356 sa do anglického zajatia dostal i sám kráľ Ján II. Dobrý.[8]

Regentom sa stal jeho syn daulphin Karol.

Prímerie v Brétigny v roku 1360 potvrdilo vládu anglického kráľa nad Guyenne, Poitou, Limousin, Saintonge a oblasti Calais.

V roku 1364 sa daulphin stal kráľom a prijal meno Karol V.

V ďalšej etape po vybudovaní novej francúzskej armády a následne porušení prímeria uzavretého v Brétigny dosiahol francúzsky kráľ určité pozitívne výsledky, upevnil tým svoje pozície vo Flandrách.[9]

V Roku 1415 sa Angličania znovu vylodili vo Francúzsku a zvíťazili v bitke pri Azincourtu.[10]

Bola to jedna s najkrvavejších bitiek v stredoveku kde zahynulo 10 000 Francúzov.[11]

Burgundský vojvoda Ján Nebojácny sa spojil  s Angličanmi a roku 1418 vstúpili do Paríža. Okrem toho Angličania dosiahli značné úspechy dobitím Rouenu. Moc Francúzskeho kráľa bola tak obmedzená len na južné Francúzsko. Dokonca v roku 1420 zmluvou v Troyes Francúzsky kráľ Karol VI. uznal anglického kráľa Henrich V. za legitímneho nástupcu.[12]

 

 

 

 

VI. Zjavenie Johanky z Arku (Jeanne d’ Arc)

Zástupca Anglického kráľa Bedford v roku 1428 začal obliehať Orleáns. Mesto sa hrdinsky bránilo, o to viac, že Karol Orleánsky bol v anglickom zajatí a útok na panstvo bez pána sa považovalo feudálnym právom za obrovský zločin. Orleánsky občania preto dúfali že boží osud bude na ich strane a budú oslobodený.

V roku 1429 prišla z Lotrinska do Chinonu dievčina za daulphinem. Johanka počula božské hlasy ktoré jej hovorili aby išla za daulphinem oslobodila Orleáns a „Čo boh prikázal, bolo treba spraviť.“ Stanovila si za cieľ vrátiť daulphinovi dôveru, oslobodiť Orleáns a Priviesť daulphina do Remeša.

V Chinonu ju priviedli k daulphinovi, ktorý sa skrýval medzi veľmoži. Johanka ho hneď spoznala. Karol veril v jej poslaní a dal jej malé vojsko ktorým oslobodila Orleáns za spevu Veni Creator. Oslobodila i Remeš a 17. Júna 1429 daulphin Karol bol korunovaný za Karola VII. a legitímneho Francúzskeho kráľa. Týmto splnila svoje všetky stanovenia. Trvalo jej to len päť mesiacov.[13]

 

 

 

 

 

 

 

 

       Johanka v Orleánse             Oslobodenie Orleánsu

VII. Upálenie Johanky z Arku

V očiach Angličanov a Burgunďanov bola Johanka čarodejnicou a kacírkou. Johanka chcela oslobodiť a získať Paríž pre kráľa. 23. mája 1430 v Compiegne však bola zajatá Burgunďanmi,[14] ktorý ju predali za 10,000 zlatých Angličanom. Bola to najvyššia možná čiastka za ktorú sa vykupovali králi.[15]  Angličania ju odovzdali cirkevnému tribunálu. Hoci bol jasný jej osud, jej vyšetrovací proces trval päť mesiacov. 30. mája 1431 bola odsúdená za kacírstvo a na námestí Vieux-Marché v Rouenu zaživa upálená. Zomrela ako 19-ročna.

Johanka z Arku ostala vo Francúzsku najrýdzejším symbolom vlastenectva. I po smrti Johanky sa Francúzom darilo a vyhnali Angličanov takmer z celého územia.[16]

17. Júna 1453 bitka o Castillone. Angličania museli opustiť Guyenne. Definitívne skončila storočná vojna konečným víťazstvom Francúzska. Angličanom ostalo len Calais.[17]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

       Zajatie v Compiegne           Poprava Johanky z Arku

 

 

Záver

Johanka z Arku bola odsúdená cirkvou za kacírstvo.

Karol VII. dal preskúmať aktá rouenského procesu z roku 1431. Bolo potvrdené, že proces bol zmanipulovaný, nedodržali sa  pravidlá inkvizičných procesov a dokonca ani zápisy neboli kompletné.

Na Karlovu žiadosť bol zostavená cirkevná komisia. Výsledkom bola žaloba na už mŕtveho Cauchona a jeho dvoch bývalých prísediacich, ktorí už boli tiež po smrti. Bolo vypočúvaných okolo 160 svedkov (údaje o počte sú rôzne). 7. júna 1456 bol rozsudok zrušený a Johanka bola vyhlásená za nevinnú. Rouenský proces a jeho rozsudky boli verejne vyhlásené právaným omylom. A preto boli odvolané a všetky vykonané kroky a následky boli bezprávne. Roku 1909 ju pápež Pius X. vyhlásil za blahoslavenú a potom ju roku 1920 vysvätil pápež Benedikt XV. [18]

 

Storočná vojna v dátumoch

 

1328

ve Francii zemřel poslední Kapetovec Karel VI. Krásný

1337

Eduard III. vznesl nárok na francouzský trůn a vyhlásil válku Francii

1338

anglický přístav Portsmouth napaden a vypálen francouzským loďstvem

1340

vítězství v námořní bitvě u Sluys zajistilo Anglii na dlouhou dobu nadvládu nad kanálem La Manche

1346

vítězství Eduarda III. a jeho syna Černého prince v bitvě u Kresčaku

1347

Calais se po několikaměsíčním obléhání vzdalo Eduardovi

1350

po smrti Filipa VI. na francouzský trůn usedl Jan II.

1356

Černý princ zvítězil v bitvě u Poitiers a zajal francouzského krále Jana; dauphin Karel jmenován regentem

1360

v Bretigny podepsán mír, jímž se Eduard vzdal nároku na francouzskou korunu výměnou za řadu území ve Francii

1364

po smrti Jana II. Dobrého se stal francouzským králem jeho syn Karel V. Moudrý

1369

Karel V. vyhlásil válku Anglii a vyhnal Angličany z mnoha oblastí Francie

1374-1415

dlouhé období míru, přerušované menšími střety a výpady na pobřeží na obou stranách kanálu La Manche

1377

umírá anglický panovník Eduard III.

1380

umírá francouzský panovník Karel V.

1382

burgundský vévoda Filip Smělý utopil v krvi povstání ve Flandrách, ty se tak opět dostaly do područí Francouzů

1388

manželka francouzského krále Karla VI. Šíleného Isabela Bavorská uprchla z Francie spolu se svým milencem a švagrem v jedné osobě, vévodou Ludvíkem Orléanským (z Anjou)

1404

zemřel Filip Smělý; novým burgundským vévédou se stává jeho syn Jan Nebojácný

1413

Jindřich V. korunován králem Anglie

1415

Jindřich V. obnovil nárok Anglie na francouzský trůn, vylodil se v Normandii a dosáhl vítězství u Agincourtu

1418

dobyta Paříž

1420

podepsána smlouva v Troyes, jíž byl Jindřich V. uznán za dědice francouzské koruny a francouzský dauphin Karel VII. vyděděn a prohlášen za levobočka

1422

smrt Jindřicha V. a Karla VI. ; válka pokračovala pod vedením Jindřichova bratra Jana, vévody z Bedfordu

1429

Johanka z Arku osvobodila Orléans a porazila Angličany u Patay

1431

Johanka z Arku prohlášena za čarodějnici a upálena; Anglie začala ztrácet svá postavení ve Francii

1449

Normandie znovu dobyta Francouzi

1453

stoletá válka skončila francouzským vítězstvím u Castillonu; v anglických rukách zůstalo pouze město Calais a Normanské ostrovy

Táto tabuľka je odkopírovaná jedna k jednej z http://www.johankazarku.wz.cz/stoleta_valka_v_datech.html

kvôli lepšiemu prehľadu o storočnej vojne.

Bibliografia

Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, 495 strán.

Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, 695 strán.

http://www.johankazarku.wz.cz/

 

Obrázky:

http://airborn.webz.cz/france.html

http://www.faculty.fairfield.edu/jmac/sj/joanarc/joanarc.htm

http://www.theotherside.co.uk/tm-heritage/background/100yearswar.htm#phase1

 

 

 

[ Back ]

 


[1] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 68

[2] Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, str. 163

[3] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 69-70

[4] Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, str. 163

[5] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 70

[6] Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, str. 163

[7] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 71

[8] Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, str. 165

[9] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 72-73

[10] Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, str. 166

[11] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 76

[12] Dejiny Francie, Praha, Nakladatelství Svoboda jako svou, str. 166

[13] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 78-79

[14] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny, str. 79-80

[16] Maurois, A: Dejiny Francie, Jana Masaryka 56, Praha 2, Nakladatelství Lidové Noviny,  str. 79-80