Gymnázium - Gimnázium Fiľakovo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1789

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dátum: 07.01.2007                                                                            Autor: Tomáš Koronci

 

Obsah

 

 

^{Kapitola I    - Spoločnosť na konci starého zriadenia   ........................................ 1}

 

^{Kapitola II   - Idei – Sloboda, rovnosť, bratstvo   ................................................ 2}

 

^{Kapitola III  - Monarchia   ..................................................................................... 2}

 

^{Kapitola IV - Predohra revolúcie   ........................................................................ 3}

 

^{Kapitola V - Bastila – symbol krutovlády   ........................................................... 4}

 

^{Kapitola VI - Prvé úspechy revolúcie   ................................................................ 4/5}

 

^{Kapitola VII - Nastolenie republiky   ................................................................... 6}

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Úvod

 

 

Rok 1789 – keď nový režim nahrádza starý. Tento rok pokladáme za jeden z možných začiatkov novoveku, tým pádom nadobúda väčšiu dôležitosť ako ostatné nám známe roky. Zaujímavý je pre nás aj s ohľadom na dejinné udalosti hlavne na buržoáznu revolúciu vo Francúzsku.

Francúzsko patrí v 18. storočí medzi najvýznamnejšie a najsilnejšie krajiny na európskom kontinente. Versailles udáva všeobecnú módu v Európe. A celkovo Francúzsko je v tomto období kultúrnym centrom. Ale stále žije podľa starých pravidiel, kráľ má absolútnu moc. Politickú moc a spoločenský vplyv môže mať len aristokracia. Tento stav nebol pohodlný pre viaceré vrstvy už dlhší čas a vyvrcholenie znamenal až rok 1789.  

Je úžasné ako sa počas tejto revolúcie zjednotili rôzne smery pre jednu vec a to zrušiť starý režim. Údaje poukazujú na rozdielne požiadavky rôznych vrstiev ktoré sa zapojili do revolúcie ale napriek tomu sa dokázali zjednotiť v jednom konečnom výsledku a to v zosadení starého režimu.

Jednoducho staré je vždy nahradené novým a tejto zmene sa neubránime. Hospodárska a politická nerovnosť  v syntéze s novou filozofickou ideológiou sa skôr či neskôr musí prejaviť hlavne ak je podporovaná chudobou ktorá dokázala už viac krát v dejinách ľudstva prijať ľudí k zásadným rozhodnutiam.

Na úvod by som zapojil aj jeden citát Karla Marxa: „Myšlienky neuskutočnia nič. Na ich realizáciu treba ľudí s praktickou silou. Silu hmotnú môže zničiť iba hmotná sila, ale teória sa mení tiež v silu hmotnú, keď prenikne masy.“ V tomto prípade myšlienkami sú myšlienky francúzskych osvieteneckých filozofov , ktoré v rukách a mysliach más ,čiže nespokojných ľudí dostali podobu hmotnej sily ktorá mohla zničiť  inú hmotnú silu a to absolutistickú vládu a celú ideológiu starého režimu.

Počas práce som sa snažil čerpať informácie z rôznych zdrojov aby som vedel zhodnotiť viaceré pohľady na danú tému. K dispozícii som mal českú knižku Dejiny Francie, ďalej knižku od slovenského autora Francúzska revolúcia ďalej mi ako zdroj poslúžila kronika ľudstva, internet a knižky dejepisu z druhého ročníka gymnázií. Informácie sa vo všetkých dielach zhodovali takže som nemal ťažkosti s rozhodovaním o správnosti údajov, tým sa práca stala ľahšou a vedel som sa zamerať na podanie informácií.

Je jednoznačné že náhľad na Francúzsku revolúciu je už dosť dlhý čas v ucelenej forme mojou úlohou bolo len spojiť získané údaje. Prácu som nezameral na encyklopedické údaje ako sú presné dátumy alebo kvantum osôb ktoré v celom dianí revolúcie vystupovali, hlavným cieľom je aby čitateľ dostal pred seba obraz doby ktorý sa čo najviac približuje pravde a aby pochopil očividné súvislosti v udalostiach ktoré na seba bez pochýb nadväzujú.

 Práca je zostavená tak aby od všeobecných začiatkov a charakteristiky prostredia a spoločnosti prešla celým dianím jednej časti revolúcie vo Francúzsku ktorej právom dávame prívlastok „veľká“.

Týchto pár slov si myslím stačilo na ozrejmenie obsahu diela takže sa môžete pustiť do roku 1789 a do obdobia pred aj po tomto roku.

 

I.

 

Spoločnosť na konci starého zriadenia.

 

Spoločnosť sa delí na: duchovenstvo, šachtu – privilegované stavy, a tretí stav – reprezentujúci väčšinu národa. Nad stavmi bdie absolútna moc panovníka.  Z predpokladaných 23 miliónov obyvateľstva tvoria privilegované stavy iba nepatrnú menšinu: 120 tisíc kňazov, mníchov a mníšok a 400 tisíc šľachticov.

 

Duchovenstvo:

Zaberá asi 10 percent pôdy celého kráľovstva. Platí len dobrovoľný príspevok na štátne výdavky tzv. dar, ktorý je jedinou danou duchovenstva, činí asi 1,500.000 libier ročne. Dobre sa žije ale len vyššiemu duchovenstvu, nižšie duchovenstvo žije v takisto ťažkých podmienkach ako ostatný občania v krajiny, preto sa aj v júni 1789 odvrátilo od duchovenstva a pripojilo sa k tretiemu stavu.

 

Šľachta:

Tiež ju môžeme rozdeliť na dve časti a to tí ktorým sa žije dobre to je dvorná šľachta , tvoria ju šľachtici predstavený na dvore, je to asi 4000 rodín žijúcich vo Versailles v kráľovej blízkosti. Väčšina ich príjmov slúži na udržanie spoločenského postavenia. Množstvo hier, divadiel, slávností a poľovačiek vyžaduje stále viac peňazí. Šľachta sa zadlžuje a upadá. Druhá časť je vidiecka šľachta tá má už menej lesklý život. Zemania žijú so svojimi poddanými často tak isto biedne ako oni. A medzi hlavné problémy nielen nižšej šľachty ale celého kráľovstva patri aj klesanie hodnoty peňazí.  Takže celkový stav je, že dvorná šľachta prichádza na mizinu vo Versailles a vidiecka na svojich pozemkoch. Vidiecka  šľachta sa nakoniec postaví proti absolutizmu a dvorná žiada reorganizáciu ale ešte nevie, že odstránenie neporiadkov bude znamenať jej koniec.

 

Tretí stav:

Tvorí ho masa národa, celok producentov, ktorý sú preťažený daňami.

Patrí sem 1. tzv. buržoázia – má v treťom stave prevahu, ktorá riadi revolúciu. Svojím bohatstvom a kultúrou zaujíma prvenstvo v spoločnosti patria sem hlavne finančníci, bankári, veľkostatkári armádny dodávatelia tvoria skutočnú mestskú aristokraciu. Sú medzi inými aj mecenášmi filozofov. Majú jedinú snahu zaujať v politickom živote kráľovstva také postavenie, ktoré im podľa vlastnej mienky patrí, teda prvé.

2. Mestské ľudové vrstvy - t.j. robotníci ktorý už aj doteraz podnikali štrajky ale ich cieľom bolo len zvýšenie mzdy a aj počas revolúcie povstávajú len pre otázky výživy.

3. Sedliaci – tvoria najmenej tri štvrtiny obyvateľstva. Živí ich iba nedostatočné množstvo vlastnej alebo prenajatej pôdy , preto si vypomáhajú prácou za mzdu v domácom priemysle. Čo sa týka daní roľník je jediným skutočným daňovým poplatníkom v kráľovstve – platí daň od osoby, dvadsiatky, daň zo soli, cirkevné dane: desiatky takisto musia pracovať na stavbe ciest a zúčastniť sa vojenských ťažení. Pre tieto dôvody v sebe sedliaci živia nenávisť voči pánom, čo ich pripojí k tretiemu stavu. 

 

II.

 

Idey - sloboda , rovnosť a bratstvo.

 

Intelektuálny pôvod revolúcie je vo filozofii, ktorú vypracovala buržoázia. Hlavnými osobami ktorý sa angažovali vo vytvorení celej tejto filozofie boli: Voltaire, ktorý sa pokúšal dať vládu do rúk bohatej buržoázie, reformu absolutizmu plánoval už dlho pred jej uskutočnením. Ďalším menom je J.J. Rouseau, pôvodom z ľudu, vyjadruje politický a sociálny ideál malomešťanov a remeselníkov. Jeho hlavnými dielami zameranými na posilnenie revolúcie sú “ Sociálna rozprava“, kde píše o zvrchovanosti národa a “ Diskusia o základoch a pôvode nerovnosti ľudskej“. Okrem týchto dvoch postáv tu vystupujú ešte mená ako Diderot a encyklopedisti, Morelly, Condillac a další. Osvietenské myšlienky sa šíria v krajine veľmi rýchlo nakoniec sa ich ujíma buržoázia a vytvára všeobecné heslá a začína riadiť celý tretí stav.

 

 

 

 

III.

 

Monarchia

 

Francúzsky kráľ je podľa teórie božského práva božím zástupcom na zemi a preto má absolútnu moc. Kráľ je aj najvyšším zákonodarcom a aj najvyšším exekutívnym orgánom a má úplnú autoritu. Celé toto nastolil Kráľ Ľudovít XIV vyhlásením – V mojej osobe sa sústredila zvrchovaná moc. Mne jedinému prislúcha zákonodarná moc, jedine a nedeliteľne. Verejný poriadok celý vyviera zo mňa, záujem a právo národa sú nevyhnutne spojené so mnou a spočívajú iba v mojich rukách. A neposledne výrokom štát som ja. Po roku 1614 sa prestali zvolávať aj ríšske stavy, odhlasovali aj tak len dane ktoré by kráľ nastolil aj bez ich súhlasu mali len poradnú funkciu. Nanovo boli zvolané až roku 1789.

 

 

 

IV.

 

Predohra revolúcie

 

Kríza monarchie:

 

Kráľ Ľudovít XVI, charakterovo slabý a váhavý človek sa venuje viac poľovačkám ako záležitostiam krajiny, kráľovná Mária Antoinetta, dcéra Márie Terézie prispieva k záležitostiam kráľovstva akurát svojím bezstarostným životom. Finančná kríza ktorá nastala vo francúzsku mala počiatky v účasti Francúzska vo vojne o Americkú nezávislosť počas nej muselo Francúzsko siahnuť po pôžičkách, kvôli deficitu v štátnej pokladnici, ktorý sa už nedal dopĺňať na úkor obyvateľstva zvyšovaním daní. V roku 1789 sa dlhy vyčíslili približne na sumu 4,5 miliardy. Jediným riešením v tejto situácii na doplnenie štátnej pokladnice by bolo zdanenie privilegovaných vrstiev v krajine ktoré boli doteraz od daní oslobodený. Neúroda a rapidný nárast cien spôsobili v provinciách hlad a radikalizovali obyvateľstvo francúzskeho vidieka.

 

Politická kríza

 

V tejto ťažkej situácii zostalo kráľovi jediné, po 175 rokoch 5.Mája 1789 sa opäť zišli generálné stavy Francúzska. Zasadanie zahájil vo versailleskom paláci francúzský kráľ Ľudovít XVI. (na obrázku ľavo hore).
Bankár Jacques Necker, kráľovský minister financií, podává správu o stave hospodárstva (stojí pred kráľom). V popredí sú generálné stavy: prvý stav tvoril klérus (duchovenstvo, vpredu vlavo), druhý stav šľachta (naproti), tretí stav meštianstvo (vpredu vpravo). Generálné stavy boli poradným zhromaždením kráľa v daňových otázkách

krajiny.

Presne šesť týždňov po zvolaní generálných stavov do Versailles se tretí stav (Tiers Etat) ktorý bol nespokojný so spôsobom hlasovania podľa stavov prehlásil za Národné zhromaždenie (Assemblée), neskôr kvôli príprave ústavy sa premenovali na  ústavodárne zhromaždenie. Kráľ sa ho pokúša rozohnať ale dosiahne tým len to, že k vzbúreným poslancom sa pridávajú další. V krajine postupne prepukajú povstania sú stále častejšie a stále väčšie. Na vidieku je to kvôli hladu, obyvateľstvo sa najprv snaží riešiť hlad presťahovaním do miest ale v mestách sú zas nepokoje kvôli zvýšeniu mzdy a zníženiu cien chleba. Najsilnejšie nepokoje boli v Marseille a na predmestí Paríža Saint-Antoine.

V.

 

Bastila – symbol krutovlády

 

Útok na Bastilu bol signálom pre vypuknutie revolúcie v celom Francúzsku, Bastila pretože bola väzením bola aj symbolom kráľovskej vôle, jej dobytie sa stalo symbolom pádu Starého režimu (Ancient régime).

V Paríži to vrelo už niekoľko dní, obyvateľstvo volalo po zbraniach a zapisovalo sa do občianskych milícií.V Paríži sa 14. Júla rozširovala správa, že sa rozdeľujú zbrane. Parížania pobúrený nedostatkom potravín a odporom kráľa proti uzneseniam národného zhromaždenia si opatrili zbrane a vydali sa na pochod k Bastile, štátnemu vezeniu na predmestí St. Antoine. Boj približne 900 francúzskych remeselníkov, obchodníkov a mešťanov proti dvom oddielom osobnej stráže trval tri hodiny až Bastila nakoniec kapitulovala. Dobytie Bastily bola len časťou revolúcie ale ukázala, že starý režim musí bezpodmienečne padnúť a stalo sa aj symbolickým začiatkom revolúcie.

 

 

 

 

VI.

 

Prvé úspechy revolúcie

 

Po dobytí Bastily začali v celej krajine vypukať vzbury šľachta utekala zo svojich vidieckych sídel aby sa zachránili pred roľníkmi takisto v mestách boli početné vzbury kvôli zníženiu cien chleba a zvýšeniu mzdy.

Rozsah roľnickych povstaní v zemi prinútil Ústavodárné národné shromáždenie (Constituante), aby na zasadaní riadenom vojvodou Armandom de Aiguillon, ktorý sám bol jedným z velkých feudálných pánov, preskúmalo všetky feudálne právne ustanovenia. Výsledkom bolo zrušenie feudálneho systému a cirkevných desiatkov. A tým, že sa

 

poslanci prvých dvoch stavov spontánne vzdali svojich privilégií, skončil absolutistický spoločenský systém Ancien régime. Začiatkom augusta boli prijaté tieto rozhodnutia:

* zrušenie poddanstva
* zrušenie súdnej právomoci feudálných pánov
* možnosť vyviazať sa z odvodu feudálných dávok
* zavedení peňažnej dane miesto doterajších  desiatkov
* zrušenie všetkých privilégií aj oslobodenia od daní
* zriadenie možnosti prístupu všetkých občanov k štátnym a vojenským funkciám, úradom

* zrušenie možnosti zakúpiť si úrad
* zrušenie zvláštných provinčných a mestských výsad Paríže, Lyonu a Bordeaux
* poslanci s viazaným mandátom prehlásili, že napíšu voličom a požiadajú o ich súhlas s mandátom
* zrušenie peňazí získaných bez právneho nároku
* reforma cechového systému
* na pamiatku tohoto dňa mali byť vyrazené              

   medaile

A koncom augusta vyšiel najpovestnejší dokument revolúcie Deklarácia ludských a občianských práv ktorý bol úvodom k francúzskej ústave, a kde boli spísané všetky základné práva človeka ktoré mu nemožno odobrať.

 Bolo v nej určené aj, že štát existuje preto, aby pomáhal chrániť tieto ľudské práva.

 Jeho svetská moc musí byť rozdelená , aby sa ani jedna jej zložka nemohla prisvojiť priveľa moci.

Zrodila sa aj všeobecne známa trikolóra Francúzska, ktorá pretrvala až dodnes vo vlajke krajiny.

 A do platnosti sa roku 1791 dostala aj nová ústava, a podľa nej sa Francúzsko definitívne stáva konštitučnou monarchiou. Všetky podstatné rozhodnutia patrili parlamentu a kráľ do nich nemohol zasahovať a musel sa nimi bezpodmienečne riadiť.

Podľa nej boli zvolený aj poslanci do nového parlamentu, ktorý bol nazvaný konvent.

Kráľ si ešte stále nechcel priznať k akej situácii došlo, odmietal prijať tak Deklaráciu ľudských práv ako aj ústavu.

Počas tohto celého sa hospodárska kríza v krajine prehlbovala. Nedostatok obilia vyvolal hlavne v Paríži hlad. 

VII.

 

Republika

 

Hlad nakoniec prinútil približne 5 až 10 tisíc Parížskych žien aby sa vydalo na pochod do Versailles a žiadalo od kráľa chlieb. Po ich príchode do Versailles im kráľ sľúbil chlieb, ktorý im nakoniec aj poskytol a prijal tak Deklaráciu ľudských práv ako aj novú ústavu. Ľud žiadal od Kráľa aby sa presťahoval do Paríža a tak vznikol známy sprievod keď kráľ s celou rodinou obklopený ľudom prechádzal z Versailles do Paríža. V Paríži bol kráľ pod tlakom vzbúreného ľudu a tak prijal väčšinu ustanovení Národného zhromaždenia.

Kráľ sa ešte naposledy pokúsi 21.06.1791 aj so svojou rodinou o útek z krajiny, ale útek je nevydarený je chytení s celou rodinou a prevezený späť do Paríža. Týmto dá sa povedať vyvolal novú vlnu pobúrenia proti monarchii. Bol zosadený z trónu a obvinený z vlastizrady a zo sprisahania s inými mocnosťami. Toto tvrdenie sa nedá ani vyvrátiť lebo na krk Francúzska sa v tomto období valila vojna s Nemeckom a Rakúskom ktorý prijímali a podporovali francúzskych emigrantov a s tým nebol francúzsky parlament spokojný. Ľudovít

XVI. osobne aj vyhlásil vojnu Františkovi II. Vo viere že intervencia môže znova upevniť jeho moc a nastoliť starý režim.

Ďalším problémom v krajine je že Národné zhromaždenie prijíma nove ustanovenia ale nijako nimi nepomáha obyčajnému ľudu napr. po zrušení feudalizmu uvoľnenú pôdu namiesto rozdelenia zadarmo pre chudobnejších rozpredala medzi bohatú buržoáziu. A miesto starých daní zaviedli nové ktoré museli ľudia takisto platiť a hospodárska situácia v krajine sa nijak výrazne nezmenila a následná vojna ešte zhoršila situáciu Francúzska. Dá sa povedať, že vojna znovu spojila roztrúsené časti revolúcie v boji proti intervencii ale tý sa postupne radikalizovali a to neznamenalo nič dobré v tomto období.

 Nie dlho po zadržaní parlament zosadzuje kráľa z trónu a ruší kráľovské právo vládnuť. A tak 21. Septembra 1792 je vo Francúzsku vyhlásená republika. Jednou z hlavných otázok sa stal osud kráľa ako s ním naložiť. Vedelo sa že už jeho zosadenie sa nestretlo s priazňou na iných zahraničných kráľovských dvoroch, ale nakoniec Konvent tesne odhlasoval popravu kráľa ako vlastizradcu. Popravou kráľa sa definitívne vymenil starý režim a potvrdil nový čiže republika. Prešli sme od Monarchie a starých pravidiel až k nášmu cieľu k niečomu novému a to k republike tu sa naša cesta končí ale dejiny Francúzska pokračujú a obsahujú ešte veľké množstvo zaujímavých udalostí ako je táto.

Záver

 

Nasleduje vysvetlenie niektorých záležitostí na ktorých sa mohol čitateľ trocha udiviť. Koniec práce sa neskončil koncom Francúzskej buržoáznej revolúcie, vysvetlením je že názov tejto práce nie je Francúzska buržoázna revolúcia ale rok 1789.

To znamená, že v práci sú zahrnuté udalosti ktoré predchádzali tomuto roku aj to len tie najdôležitejšie, ďalej vykreslenie spoločnosti, udalosti roku 1789 a niekoľko udalostí po tomto roku. Vyhlásenie parlamentu a poprava kráľa boli dobrým koncom z dvoch hľadísk: prvým je - ako je uvedené v úvode nahradenie starého novým a tým druhým je -  čo môže byť lepším zakončením práce o revolučnom roku ako poprava panovníka.

Ďalej dielo obsahuje málo presných údajov, dôvodom pre takúto konštrukciu je rozsah čitateľov ktorým je dielo určené.

 Je to skupina ľudí ktorý by sa chceli o tomto období dozvedieť základné informácie a potom ak ich téma zaujme môžu svoje vedomosti zdokonaľovať z iných zdrojov. Práca je dokumentovaná aj množstvom obrazových príloh ktoré slúžia ako vizuálny podnet k zapamätaniu dôležitejších udalostí ako dobytie Bastily, zasadanie Generálnych stavov alebo podoby roľníka v tom období, presný opis obrázkov aj s ich autormi a rokom maľby nachádzame v časti obrazová príloha na konci práce.

V podstate ciel práce bol asi splnený a to ozrejmiť si určité udalosti viazané k roku 1789 ďalej porozumieť príčinám vzniku revolúcie, jej spontánnym výsledkom a mať predstavu o živote vtedajších ľudí a o ich motivácii na uskutočnenie najväčšieho povstania v dejinách Francúzska.

Ako zhrnutie by som mohol dodať asi toľko, že: “dejiny Francúzska čakajú ešte také udalosti ako občianska vojna alebo diktatúra jakobínov ktoré už prísne určený rozsah a téma mojej práce nedovolili spomenúť ale možno budú témou ďalšej práce lebo o ich zaujímavosti niet pochýb.

Dejiny Francúzska všeobecne obsahujú kvantum udalostí na tisíckach strán, ktoré vždy budú jednou z najhodnotnejších častí svetových dejín.

Na záver uvádzam tak ako na úvod ďalšiu citáciu Karla Marxa: “Veľká francúzska revolúcia bola tretím povstaním buržoázie (prvým bolo povstanie M. Luthera, druhým anglická revolúcia v XVII. Storočí), ale prvým, ktoré viedlo boj do úplného zničenia jedného z protivníkov – aristokracie a do úplného víťazstva druhého – buržoázie. Vo Francúzsku revolúcia znamenala úplný rozkol od tradícií minulých, vyvrátila do poslednej všetky feudálne výsady.

Teraz už môžme povedať že francúzska buržoázna revolúcia bola celoeurópskou udalosťou lebo všetky osvietenecké myšlienky, ktoré sa z Francúzska šírili dopadali v ostatných krajinách Európy na úrodnú pôdu a heslá ako sloboda, rovnosť a bratstvo ovplyvnili život celej vtedajšej Európy a o ich všeobecnom význame nemôžeme pochybovať. A myslím že nemáme pochybnosti ani o tom prečo sa rok 1789 považuje za jeden z možných počiatkov novoveku veď republiky v novoveku skoro úplne nahradili kráľovstva a občianske práva sú znakom vyvinutých krajín a ich dodržovanie má dnes obrovský význam. O tom už môžeme rozhodnúť samy nakoľko považujeme toto obdobie ľudských dejín za dôležité ale vedomostí nikdy nie je dosť a táto téma patrí medzi všeobecné vedomosti ktoré by mal mať každý aspoň stredoškolsky vzdelaný človek.

 

Bibliografia

 

 

Francúzska revolúcia 1789 – 1799, Albert Soboul, vydavateľstvo Pravda, Bratislava,       1949, 300 str.

Dejiny Francie, Radislav Hošek a spol., nakladateľstvo Svoboda, Praha, 1988, 730 str.

Dejepis, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 2003, 200str.

Dejepis, Radislav Jílek a spol., Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1983, 248 str.

Kronika ľudstva, Anopress, Fortuna print, Praha, 1998, 1200 str.

 

 

 

 

 

Obrazová príloha

 

 

Strana 1 – Nenachádza sa.

Strana 2 – Roľník - zrodený pre útrapy (kolorovaná rytina, okolo r.1790)

Strana 3 – Prvé zasadanie Generálnych stavov vo Versailles

Strana 4 – Útok parížskeho obyvateľstva na Bastilu, symbol despotizmu.  

Strana 5 – Hore: Ozbrojené zrážky medzi revolucionármi a vojskom na parížskom              .                          predmestí St. Antoine v r. 1789 (dobová rytina)

                 Dole: Marianna s trikolórou, symbolická postava francúzskej revolúcie               .                          (Massardova rytina)       

Strana 6 – Ľudovít XVI. a jeho rodina (Obraz J.J. Hauera, Musée Carnavalet, Paríž)

 

 

 

[ Back ]