GYMNÁZIUM – GIMNÁZIUM FIĽAKOVO
Čínska ideológia
a náboženstvo
rok 2006
Magová Katarína
-1-
Úvod
1.
Čínska
ideológia a náboženstvo
Čína. Krajina s najväčším počtom obyvateľov, impozantnou kultúrou, čarom, ktoré uchváti nejedného z návštevníkov. Čím to je, že dokáže existovať bez replikácie, bez napodobňovania kultivovanosti či vkusu okolitého sveta? Je skutočne viera nástrojom na dlhodobú vládu, nedotknuteľnú moc panovníka? Kto má naozaj predpoklady stať sa dobrým vládcom? Je naozaj duša tak krehká, že ju kedykoľvek môžeme stratiť? Sú to hlboké otázky, ktoré však prichádzajú s bežným životom. Podľa Immanuela Kanta sa človek nesmie báť používať svoj vlastný rozum. Nesmieme zatvárať oči pred niečím, čo nám nie je zodpovedané. Myslím, že problematika rozpoltenosti duše, viery, idey je nadmieru pozoruhodná.
-2-
2.
Najväčší
myslitelia starého sveta
Najplodnejšie úvahy a teórie pochádzali z 2 škôl :
a)
konfucionistickej
b)
taoistickej
Práve ich ideológovia rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili formovanie rozličných teórií.
Zakladatelia troch veľkých čínskych filozofií boli
– zľava doprava – Konfucius, Budha a Lao-c’.
2.1. KONFUCIUS (551 – 479 p. n. l.) A JEHO
UČENIE
*[1]
Patrí
medzi vynikajúcich mysliteľov starého sveta. Jeho učenie je vysvetlené
v traktáte Lun-jü (Hovory) a je eticko-politického rázu.
V centre Konfuciovej koncepcie je učenie o ľudomilnosti – žien,
a o šľachetnom človeku – ťün-c’. Šľachetný muž je
u Konfucia vzorom jednania, človekom, ktorého majú napodobňovať všetci
obyvatelia Podnebies. Hlavou štátu mohol byť iba šľachetný muž. Učenie o li
a ťün-c’ je vzájomne späté. „Šľachetný
muž,“ učil Konfucius, „robí základom
svojej činnosti spravodlivosť a uvádza ju do súladu s (princípmi), li’.“ Význam pojmu li
je veľmi rozsiahly – patrí sem úcta k predkom a zvlášť k rodičom
– siao
(synovská úcta); rešpekt a pokora voči starším; čestnosť;
úprimnosť; snaha o vnútorné sebazdokonaľovanie a pod. Podľa
Konfuciovej schémy stál vládca iba o niekoľko priečok vyššie ako hlavy
veľkej rodiny.
Konfuciov výrok:
„Vládca má byť vládcom, hodnostár
hodnostárom, otec otcom, syn synom. Vskutku keď vládca nebude vládcom,
hodnostár hodnostárom, otec otcom, syn synom, potom aj keď budem mať
proso, budem ho môcť zjesť?“
Konfucius pripisoval mimoriadny význam normám jednania.
-3-
„(Človek) sa nemôže pozerať na to, čo odporuje
li, nemôže počuť to, čo odporuje li, nemôže hovoriť to, čo odporuje li.“
„Ľud možno donútiť, aby išiel patričnou
cestou, ale nemožno ho prinútiť, aby pochopil prečo.“
Konfuciovo učenie vyjadrovalo záujmy dedičnej aristokracie a rodiacej sa byrokracie. Konfucionistické učenie o neotrasiteľnosti sociálnej gradácie uzatváralo cestu hore remeselníkom, obchodníkom a určilo im osud večných služobníkov vládnucej elity.
V Konfuciovom chápaní je pustý ľud vystavený trojitému nešťastiu. Hladujúci nemajú potravu, mrznúci nemajú odev, unavení nemajú odpočinok. Kvôli týmto trom pohromám ľud nesmierne trpí. Podľa našich domnienok sa vládca svojimi dobrými skutkami nelíši od ostatných ľudí, nelíši sa od nich ani rozumom, neprevyšuje ich ani statočnosťou, ani silou, ale i keď medzi ľuďmi sú veľmi múdri, neodvážia sa proti panovníkovi intrigovať; i keď sú statoční a silní, neodvážia sa vládcu zabiť; i keď ľudia môžu nahromadiť miliónové bohatstvá z hojných odmien, neodvážia sa biť o ne; i keď sa budú uplatňovať tresty, ľudia sa neodvážia odporovať. A to všetko preto, že existuje zákon.
2.1.1.
Legisti
*[2]
Proti konfucionistom vystupovali legisti. Sün-c’ bol prvým konfucionistom, ktorý sa pokúsil o syntézu legizmu a konfucionizmu v jednotnom učení, a tým vytvoril predpoklady k vzniku kvalitatívne nového konfucionizmu. Fakticky zaistil ochranu úradníkom a konfucionistickým učencom pred uplatňovaním zákona o trestoch.
2.2. Lao-c’
*[3]
Lao-c’( čo znamená „Starý majster“) prišiel na svet okolo roku 600 pred n. l. v dnešnej provincii Che-nan. V súlade so starým čínskym presvedčením, že veľkým ľuďom je dožičený dlhý život, sa o ňom hovorí, že žil 200 rokov. Je však možné, že nežil vôbec.
Lao-c’ údajne celý život pôsobil v štátnych službách, jednak ako odborník na astrológiu a veštenie, jednak ako archivár posvätných kníh na dvore dynastie Čou. Neskôr tento úrad opustil a vydal sa na cestu smerom na západ. Keď prišiel do štátu Čchin, dôstojník pohraničnej stráže ho prinútil, aby svoje učenie zaznamenal, a Lao-c’ spísal na bambusové tabuľky text majúci 5000 znakov, známy ako Tao-te-ťing ( O Ceste Tao a Jej Tvorivej Energii).
Taoisti tvrdia, že v knižočke venovanej mystike a filozofii, ktorú po sebe zanechal, je obsiahnutá všetka múdrosť sveta, a v druhom storočí n. l. ju prehlásili za posvätný text. Vedci
spochybňujú fakt, že by ju mohla napísať jedna jediná osoba – niektoré výroky, ktoré sa tu objavujú, preukázateľne vznikli niekoľko sto rokov po smrti Lao-c’. Niektorí z nich preto aj pochybujú, že údajný autor knihy vôbec niekedy žil, a myslia si, že pod menom Lao-c’ sa ukrýva skôr určitý typ mudrca, ako jeden konkrétny človek.
-4-
3.Taoizmus
*[4]
V období Čchun-čchiou a Čan-kuo vznikol ešte ďalší veľký eticko-filozofický smer – taoizmus, ktorý v staročínskej ideológii vyjadroval materialistické idey. Koncepcie taoistov sú vyložené v hlavnom taoistickom kanóne Tao-te-ťing a v traktátoch Čuang-c’ a Lie-c’. V Tao-te-ťingu, ktorý zostavili stúpenci zakladateľa taoizmu Lao-c’a (približne 6. storočie p. n. l.) v 4. – 3. storočí p. n. l., sa všestranne odôvodňuje existencia objektívneho všeobecného prírodného zákona, ktorý je nazvaný tao - cesta. „Tao je prvopočiatok všetkých vecí,“ čítame v Tao- te-ťingu.
„Človek sa riadi Zemou. Zem sa riadi
Nebom. Nebo sa riadi Taom, Tao sa riadi samo sebou.“
„Protiklad je pohybom Taa, slabosť je
vlastnosťou Taa. Všetky veci, čo sú na svete, rodia sa z bytia, bytie rodí
sa z nebytia.“
„Jedny podstaty idú, ďalšie za nimi
nasledujú; jedny rozkvitajú, iné uschýnajú; jedny silnejú, iné slabnú;
jedny vznikajú, iné hynú.“
„Neplné sa stáva plným, krivé sa priami,
prázdne sa plní, staré sa s novým strieda.“
Teoretici taoizmu hlásali duchovnú blízkosť vládcu k ľuďom, ostro odcudzovali vojny a násilie voči prostému ľudu, kritizovali konfuciánske normy jednania a kult predkov, ktorý konfucionisti zavádzali, s jeho okázalou a nákladnou obradnosťou, vyzývali k návratu do „zlatej doby“ hlbokého dávnoveku.
Taoistickí myslitelia Lao-c’ a Čuang-c’, ktorí prehlásili zásadu wuwej (nečinnosť alebo nasledovanie prirodzenosti), vystupovali proti akýmkoľvek zákonom a pravidlám omedzujúcim činnosť človeka. Súdili, že cieľom konfuciánskych pravidiel je násilie na ľudskej osobnosti. Ľudia sa majú riadiť zákonmi, ktoré sú vlastné prírode samej.
Prvky mysticizmu, prejavujúce sa najvýraznejšie v traktáte Čuang-c’, koncepcie dosiahnutia nesmrteľnosti, prispeli k tomu, že z taoizmu sa stalo náboženstvo, ktoré považovalo za svoj cieľ hľadať prostriedky dlhovekosti a nesmrteľnosti.
*[5]
V starej Číne mali ľudia dostatočný dôvod veriť, že nesmrteľnosť nie je nedosiahnuteľná. Tí, čo túžili po nesmrteľnosti, sa vydali cestou taoizmu, jedného z veľkých čínskych náboženstiev. Dlhovekosť sa podľa neho dala dosiahnuť kombináciou techník zahrňujúcich dýchanie, životosprávu, telesné cvičenia, meditáciu a pohlavný život. Človek sa potom stal sien, teda nesmrteľný – bol z neho poloboh, ktorý sa vedel vznášať, meniť počasie, brať na seba zvieraciu podobu, byť neviditeľný a možno i žiť naveky. Osobnú a duchovnú ochranu pred smrťou zabezpečovali magické amulet so štylizovanými znakmi, písané rukou odborníka. Taoisti tiež robili tchaj-čchi, telesné cvičenia, ktorých základom boli pohyby dlhovekých zvierat, ako sú korytnačky či jastraby.
-5-
Na tomto obraze zo šestnásteho storočia
spí čínsky mudrc Čou Čen v doštenej chyži
a sníva o večnom
živote. Vidí, ako sa jeho nesmrteľné ja vznáša nad krajinou.
3.1. Zmena
učenia na náboženstvo
*[6]
Staré taoistické učenie sa postupne menilo na náboženstvo. Eklekticky sa v ňom spájali hlavné zásady filozofického taoizmu s prvkami ľudových povestí a mýtov. Bola to zmes praktických znalostí, povier, kúzel a šamanstva, vyznačujúca sa vierou v sväté, divotvorcov a v mágiu sebazdokonaľovania.
Náboženská organizácia taoistov sa tvorila pod vplyvom budhistickej cirkvi a podľa jej vzoru – zakladali sa taoistické kláštory, na čele cirkvi stála najvyššia duchovná osobnosť, obrady boli prevzaté od budhistov.
-6-
4. Záver: Ľudia
v Štáte/Sólo pre dušu
Naše zistenia ukázali, že dobrým panovníkom, človekom, ktorého si poddaní budú vážiť, sa stane ten, kto sa obráti na Konfucia. *[7] Vyzdvihoval múdrosť a tvrdil, že k jej získaniu vedú 3 cesty:
1)
Skúsenosť –
tá je najťažšia
2)
Napodobňovanie
– tá je najľahšia
3) Premýšľanie – tá je najušľachtilejšia
Podľa našej mienky je konfucionizmus príliš obmedzujúca ideológia, pretože nás pripravuje o slobodu. Naopak taoizmus, ten dodáva voľnosť. Človek má pocit, že jeho ruky nie sú až tak zviazané.
Oproti politike štátu sme rozoberali aj duchovnú stránku. My všetci musíme svoj zrak obrátiť dovnútra, aby mohol podniknúť „najdivuplnejšiu“ výskumnú cestu na svete. Žitia je hodný iba ten, kto sa oň bije deň čo deň.
V úvode sme si položili otázku: „Je duša skutočne tak krehká, že ju možno stratiť?“ Naše bádanie potvrdilo, že Číňania danému výroku skutočne veria. Podľa starého čínskeho myslenia je existencia duše veľmi krehká. Každý jedinec má dve duše – dušu pcho, ktorá riadi telesné funkcie, a dušu chun, ovládajúcu myseľ a srdce. Duša chun sa niekedy môže odpútať od tela, a takejto túlajúcej duše sa ľahko zmocnia démoni alebo duchovia. Písanie tejto práce ma obohatilo o množstvo nových poznatkov a získané vedomosti mi poskytli iný pohľad na svet.
„ Neúplné bude doplnené ... krivka vyrovnaná
... prázdno naplnené ... použité obnovené ... nedostatočné rozmnožené ...
nadbytočné rozptýlené ... všetko sa vráti do dokonalej celistvosti.“
Tao Te king
Obsah
1. Úvod: Čínska ideológia a náboženstvo ................................................................... 1
- Najväčší myslitelia starého sveta ............................................................................ 2
2.1. Konfucius ................................................................................................................ 2
2.1.1. Legisti ..................................................................................................................... 3
2.2. Lao-c’ ...................................................................................................................... 3
3. Taoizmus ................................................................................................................. 4
3.1. Zmena učenia na náboženstvo ................................................................................ 5
4. Záver: Ľudia v štáte/ Sólo pre dušu ........................................................................ 6
Bibliografia
1)
Weidler,
E. – Bánová, I. : Almanac of the Uncanny, pty limited, Sydney, 1995, 464 strán
2)
Istorij Kitaj:
Dějiny Číny, Nakladateľství Svoboda, Praha, 1978, 716 strán
3)
Josef
jonáš: KřÍžovka života, severočeské nakladateľství, 1990, 268 strán