Gymnázium Fiľakovo

Dejiny Egypta

25.12.2006 Martin Palaj

Mojou témou sa stal Egypt. Už od malička ma fascinovalo jeho historické trvanie , čím sa samozrejme Egypt stáva najstaršou kultúrou sveta. Kultúrou , ktorá zaujala svojim vývojom , technologiou , stratégiami ( či už boja alebo v rámci hospodarskej stránky ) , ako aj mistickou kultúrou s ktorou sa viažu obdobia uctievania viacerých bohov ( polyteizmus ) alebo len jedneho boha (monoteizmus ). Obdobia Bohov totiž značne ovplyvňovali vývoj a budúcnosť tejto krajiny . Je doležité spomenúť aj legendárny vynik / zrodenie / tejto krajiny.

Podľa legendy je Egypt darom Nílu .

V podstate je to pravda. Veď predsa Níl je srdcom Egypta.

Ďalším , nemenej dôležitým, faktorom budú aj pyramídy. Dominantné symboly tejto civilizácie. Pyramída – názov odvodený od slova pyr , ktoré znamená oheň ( lebo oheň plápolá tak , že utvára končitý ihlan ) , inokedy zo slova pyra ,

čo znamená pohrebná hranica ,v prenesenom zmysle hrob – ale aj pšeničný koláč, ktorý mal tvar ihlanu : ) .

Ale všetky podrobnosti z veľkou radosťou a nadšením rozoberiem vo svojej práci.Takže sa vám pokúsim priblížiť situácie jednotlivých vývojových období Egypta , ako aj spôsoby života a ďalších nemenej dôležitých vecí.

Zajdeme po sanú hranicu vedomostí a skúseností, pretože toto sa od nás očakáva.Len tak dokažeme opisať a priblížiť si skutočný význam tejto krajiny Nílu .

Čerpal som z diel Vojtecha Zamarovského. Je to človek s neuveriteľnými vedomosťami a skúsenosťami , ktorého , ak sa dá povedať , vlastným sposobom obdivujem. Človek , ktorý sa naozaj vyzná v tom čo robí. Taktiež informácie obsiahnuté v mojej práci sú či už s rôznych odborných literatúr ako aj z prednášok nemenovaného univerzitného profesora.

Ja sám sa zaujimam otázkami Egypta , pretože nevenovať sa mu je pre mňa nemožné !

Obsah

I.kapitola - periodizácia ...........................................(1 )

II.kapitola – kultúra .................................................(2 )

III.kapitola - dominantné zvraty,

prelomy , reformy ,

obdobia krajiny na Níle ......................(4 )

Periodizácia

I. kapitola

· Archaické obdobie 3150 - 2635 p.K.

· Obdobie starej ríše 2635 - 2135 p.K.

· Obdobie strednej ríše 2061 - 1785 p.K.

· Obdobie novej ríše 1552 - 1070 p.K

· Obdobie neskorej ríše 700 - 30 p.K

-1-

Kultúra

I. kapitola

Jednou z dominantných kultúrnych pamiatok Egypta sú pyramídy. Vyznačujú sa mohutnosťou, veľkoleposťou, nákladnosťou ako aj svojím vekom. Je ich asi sedemdesiat, možno osemdesiat. Pôvodne ich bolo viac, niektoré podľahli zubu času, iné sa prepadli do mora púštneho piesku. Ich presný počet ťažko určiť. Pyramída znamená v priestorovej geometrii jednoduchý ihlan, avšak nie všetky pyramídy boli pravidelnými ihlanmi. Najstaršou formou je „ stupňovitá pyramída“. Pri Sakkáre , ktorú dal postaviť kráľ Džoser . Jej rozmery sú úctihodné. Spomenúť treba tri najväčšie pyramídy v oblasti „zeleného údolia Nílu „ pri Gíze. Sú to Menkaureova, Chafreova a Chufevova pyramída. Z nich najznámejšia je „ veľká pyramída „ považovaná za div sveta a tou je Chufevova , čiže Cheopsova pyramída. Je postavená z kamenných kvádrov z obdobia , keď v Európe ešte nestál jediný kamenný dom. Od paty k vrcholu meria táto kamenná sopka 137,3 metra. Pôvodne bola asi o 10 metrov vyššia, jej vrchol však nevedno kedy odletel a dodnes je tam namiesto neho plošinka, na ktorej bola za druhej svetovej vojny britská protiletecká pozorovateľňa.

Egypt je krajina prastarej kultúry. Keď sem začali prichádzať už pred dva a pol tisícročím historici strácali sa v šere mýtov a legiend. V dobách, keď predkovia dnešných európskych národov bývali v jaskyniach bol už Egypt krajinou s nádhernými palácmi a chrámami. Taktiež s pevnou štátnou organizáciou, plánovitým poľnohospodárstvom s vyspelou astronómiou a medicínou. (1)

Egypt bol delený na Nomi (Nomos) čiže územné celky.

Ďalšou dominantou bolo egyptské hieroglyfické (obrázkové) písmo, ktorému egypťania prikladali božský pôvod. Preto v období trvania tejto veľkolepej ríše zohrávali najdôležitejšiu úlohu pisári. V krajine bol obrovský problém s nevzdelanosťou. Okrajovo treba spomenúť, že Egypt od svojho vzniku bolo rozdelený na hornú a dolnú časť.

K zjednoteniu týchto dvoch veľkých území došlo až za panovania Menyho v roku 3 000 pred Kristom, pričom odchýlka o + - 100 – 150 rokov nie je vylúčená. Totiž v týchto obdobiach nie je možné s presnosťou vymedziť dané obdobie presnými číslami. Však vrátime sa naspäť k písmu . Vedúcou a veľmi významnou osobnosťou bol francúzsky historik Jean Francois Champollion, ktorý ako prvý rozlúštil toto tajuplné písmo. Podarilo sa mu to vďaka objaveniu Rozsettskej dosky, na ktorej bol hore umiestnený hieroglyfický uprostred

démotický a dole grécky text. Bo to plochý čierny čadičový kameň, približne vo veľkosti dosky písacieho stola. Po objavení bol dopravený do Káhiry . Nápis na doske potvrdzoval, že horné dva texty majú rovnaký obsah ako dolný a že sú v dvojakom egyptskom písme, ktoré spomína už Hérodotos: V posvätnom, čiže hieroglyfickom a ľudovom, čiže démotickom. „Hieroglyfy sú magické znaky. V nich je ukrytá múdrosť egyptských kňazov pred nezasvätenými“. (2)

1.) Zamarovský, Vojtech : Za siedmimi divmi sveta , Mladé Letá BA , str. 21

2.) Čerpané z univerzitných prednášok v Banskej Bystrici

-2-

Obyvateľstvo Egypta. Obyvateľstvo žilo rovnako ako dnes v povodí Nílu od južných kataraktov po ústie jeho delty. Už v štvrtom tisícročí pre n.l. budovali kanály, ktorými sa v čase záplav (jún – september) rozvádzali vody Nílu na okolité polia, čím chceli dosiahnuť usadenie zúrodňujúceho bahna . Záznamy o stave vody dali pravdepodobne hlavný podnet pre vznik písma, stavba kanálov viedla k počiatkom geometrie . Základnou jednotkou hospodárskej a spoločenskej organizácie boli občiny ( obec, neskôr kraj - po gr. Nomos).

V tomto období bolo už zaznamenané rozsiahle používanie kovov, hlavne medi, a značný rozvoj remesla a obchodu (i zahraničného: obchodovanie s obsidiánom , z ktorého sa vyrábali nože a kosáky sa dovážal z Núbie a prednej Ázie).

Obdivuhodne vysokú úroveň nadobudlo aj kovotepecké umenie.(3-4)

Hroby. Dokazujú ustaľovanie sa náboženských predstáv a postup majetkového rozvrstvovania. Občiny prechádzajú k vznikom drobných štátov, ktoré sa ( s použitím násilia) spájajú do Horného Egypta ( na juhu krajiny ) a do Dolného Egypta ( na severe). Začína sa obdobie, obdobie , z ktorého máme písomné správy. Podľa historikov ( Manehta) začína história Egypta zjednotením Horného a Dolného už spomínaným kráľom Menym ( alebo Menejom druhým menom sa volal Narmer). Treba spomenúť, že je považovaný za zakladateľa prvej dynastie egyptských kráľov. Jeho sídelným mestom bol pôvodne Cinev ( po gr. This ) v H.Egypte avšak po zjednotení obidvoch krajín založil na ich rozhraní nové hlavné mesto Mennofer ( gr. Memfis). (5)

3.) Zamarovský, Vojtech : Za siedmimi divmi sveta , Mladé Letá BA , str. 26 – 2. odstavec

4.) Čerpané z univerzitných prednášok v Banskej Bystrici – vlastné poznámky

5.) Kamenický ,Miroslav / Mrva ,Ivan / Tonková ,Mária / Valachovič ,Pavol :

Lexikon svetových dejín , SPN BA , strany 8 - 9

-3-

Dominantné zvraty,

prelomy , reformy ,

obdobia krajiny na Níle

II. kapitola

Stará ríša. Zahrňuje dobu panovania tretej až šiestej dynastie . Prvým jej kráľom bol Džoser. Vyznamenal sa ako stavebník stupňovitej pyramídy pri Sakkáre, prvej pyramídy v Egypte a najstaršej monumentálnej stavby z kameňa na svete. Niektorí z jeho nástupcov zanechali po sebe len nedokončené pyramídy. Dokončená bola až pyramída posledného kráľa tejto dynastie (3) Huneja, trosky ktorej sa týčia do neba pri Médúme. Najväčšie pyramídy dali postaviť králi štvrtej dynastie: Snofrev ( Dášúr – 2), Chufev (Cheops), Chafre (Rachef) a Memkaure (Mykerinos) pri Gíze. (6)

Za takmer 30 kráľov starej ríše sa tento štát vyvinul v pevne centralizovanú otrokársku despociu, ktorej oporou bola armáda, úradníctvo a kňažstvo. Bohatstvo panovníkov sa zväčšovalo dobyvateľskými vojnami. Obdobie bolo zároveň obdobím rozkvetu kultúry. Sledujeme dovŕšenie hieroglyfického a hieratického písma. Vznikajú prvé literárne diela. Taktiež sa presadzovalo sochárstvo.

Podľa Herodota Cheopsovu pyramídu stavalo 100 tisíc robotníkov (slobodné obyvateľstvo) vždy tri mesiace v roku v období tridsiatich rokov.

V období dochádza k oslabeniu ústrednej moci (za takmer storočného panovania Pjopeja II.) – bolo spôsobené rozsiahlymi vzburami vidieckeho obyvateľstva. Ríša bola vyčerpaná nákladnými stavbami pyramíd. Miestni náčelníci, ktorí slúžili faraónovi získavali moc. Egypt sa delil na Nomos (Nomi) – územné celky. Čiže moc faraóna sa postupne oslabovala. Na prechodné obdobie bola jeho moc slabá , čo spôsobilo rozpad Egypta. Po tomto období a prekonaní krízy sa obnovovala centrálna moc, sledujeme príchod nových dynastií, ktoré už sídlili vo Vésete ( v Tébach). (7)

6.) Zamarovský, Vojtech : Za siedmimi divmi sveta , Mladé Letá BA , str. 59-61

7.) Čerpané z univerzitných prednášok v Banskej Bystrici – vlastné poznámky

-4-

Stredná ríša. Sem patrí 11. a 12. dynastia Začína sa opätovným zjednotením krajiny vládcom z Vésetu Mentuhotepom I., ktorý „spútal okovami vodcov obidvoch krajín, podmanil si Horný a Dolný Egypt a cudzie krajiny“.

Jeho neskorší nástupcovia Amenemhet I. až IV. A Senvosret I. až III. Sídlili v novom hlavnom meste Ictoveji (Akanth), ktoré sa nachádzalo pri Fajjúmskej oáze. Rozšírili sieť zavlažovacích kanálov a postavili priplav medzi jazerom Moirisom a Nílom. Egypt sa mení „ na kvitnúcu zelenú záhradu“. Môžeme sledovať zdokonalenie spracúvania kovov, vysokú úroveň, ktorú dosiahlo klenotníctvo a mnohé významné matematické a lekárske diela. Obnovenie výstavby pyramíd avšak v menších rozmeroch a materiálom nebol už len kameň. Častým materiálom boli nepálené tehly a kamenné dosky. (8-9)

Senvosret III. úplne obnovil centrálnu štátnu moc krajiny, ktorá začala hospodársky prosperovať a začína organizácia obchodných a dobývačných výprav. Vývoj narušuje vpád Hyksósov ( nazývaní aj ako vládcovia cudzích púšťových krajín), ktorí ukončujú obdobie strednej ríše.

Boli to kočovníci, ktorí prinášali nové zbrane. Egypťania im ťažko čelili, ale asi približne po 150 rokoch sa ich nadvlády zbavili. Konečné víťazstvo dosiahol vesetskí kráľ Ahmose I. (zakladateľ 18. dynastie). (9)

Asi približný náčrt a vzhľad Hyksosov.

Novým zbraniam ktorými útočili ,Egypťania ťažko odolávali.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--8.) Zamarovský, Vojtech : Za siedmimi divmi sveta , Mladé Letá BA , str. 62-63

9.) Čerpané z univerzitných prednášok v Banskej Bystrici – vlastné poznámky

-5-

Nová ríša. Obdobie 18. až 20.- tej dynastie .

Považuje sa za obdobie najväčšieho politického, hospodárskeho a kultúrneho rozmachu Egypta v staroveku. Hranice Egypta sa posunuli až do Sýrie za pomoci Ahmoseho I. a jeho syna Amenhotepa I. Územie bolo ďalej rozširované až po Eufrat a upevnili ho v Núbii ( Thutmose I.).

Naopak, kráľovná Hatšepsovet organizovala namiesto vojnových výprav obchodné plavby. Ako najväčší dobyvateľ bol do egyptských dejín považovaný Thutmose III. Ríša dosiahla najväčšiu územnú rozlohu ( od Eufratu až po IV. Nílsky katarakt v Núbii). (10) Amenhotep IV. Ktorý sa začal nazývať Achnatonom sa pokúsil o významnú náboženskú reformu. A totiž nahradil polyteizmus ( mnohobožstvo) monoteizmom. Chcel zlomiť moc Amónových kňazov, ktorí sídlili vo Veséte. Pretože v tomto období malo každé hlavné mesto vlastného boha. V Memfise to bol Ptah a v Tébach to bol Amon. Novým Achnatonovým bohom ako aj celého Egypta sa stal Aton ( slnečný kotúč). V dôsledku toho zmenil svoje meno na Achnatona, čo v preklade znamená miláčik Atona. Hlavné mesto Véset presídlil do novovybudovaného mesta Achetaton (Atonov obzor v preklade) dnešný Tel el Amarna. Jeho reforma sa však končí jeho smrťou . Jeho nástupníci presídlili hlavné mesto späť do Téb. Toto sa udialo za vlády Tutanchnatona ( Tutanchamon).

Ďalším panovníkom sa stal Ramesse II. z 19. tej dynastie - moc Egypta dosahuje svoj vrchol. Spemenieme ešte Setnachteho, nasledovateľa Ramessa a po ňom sa na tróne vystriedalo deväť ďalších Ramessov, ktorí zo svojim veľkým predchodcom mali spoločné už len meno.

Teraz si bližšie opíšeme udalosti za panovania Ramessa II. Za jeho vlády zažíva Egypt mocenský rozmach . Zastavil prenikanie Chetitov do sfér mocenského záujmu Egypta. V r. 1285 ( niekde udávaný dátum 1275) sa odohrala najvýznamnejšia bitka pri Kadeši, v ktorej bojovali Egypťania proti Chetitom. Toto stretnutie skončilo nerozhodne. Vojna však trvala niekoľko rokov, Končí podpísaním mierovej zmluvy. V boji proti Egypťanom bojoval Muvatal (Muvatališ) avšak mierovú zmluvu až z Chatušilišom III. Bola to zmluva, ktorá zahŕňala spojenectvo ako aj vydávanie utečencov.

Táto zmluva sa stala prvou medzinárodnou zmluvou vôbec. (11)

10.) Zamarovský, Vojtech : Za siedmimi divmi sveta , Mladé Letá BA , str. 63-66

11.) Čerpané z univerzitných prednášok v Banskej Bystrici – vlastné poznámky

-6-

· Považovaná za najkrajšiu ženu Egypta a snáď aj svet – krásna , neodolateľná a povabná - Nefertiti

·
Posmrtná maska Tutanchamona

Vyrobená zo zlata zdobená interziami z polodrahokamov

a so sklenenými aplikáciami. ( Egyptské múzeum – Káhira )

-7-

Mojou prácou som sa snažil priblížiť podľa môjho názoru dosť dôležité zvraty, prelomy, obdobia a osobnosti tejto prehistorickej ríše. Už od začiatku mohlo byť jasné, že v práci môže byť obsiahnutá azda len tisícina z toho, čo doterajší historici o tejto krajine zistili a napísali. Je to krajina s takmer päťtisícročnou existenciou a aj keď si ľudia myslia, že už vedia takmer všetko, vždy bude v krajine zasiatej pieskom mnoho neobjavených tajomstiev.

Touto seminárnou prácou som sa nielen dozvedel, ale aj snažil priblížiť vám spôsob života a vývoja tejto starovekej civilizácie, ktorá prekvapovala po všetkých možných materiálnych i ideologických stránkach tohto sveta.

Bola to neuveriteľná krajina ,ktorá dokaže pohltiť azda každého historika ,ako aj celkom obyčajných ľudí akým som aj ja . Nemožem tvrdiť ,že som prečítal množstvo literatúry , pretože sa vždy najde niečo čo ma dokáže kedykoľvek nadchnúť alebo prekvapiť.

Je to neuveriteľné. Vďaka tomuto mojmu rozmaru sa chcem venovať štúdiu a spoznávaniu historie tejto záhadnej a fascinujúcej civilizácie !!!

Na obrázku je možné vidieť ,podľa mojho tvrdenia, najúrodnejšiu časť Egypta – Fajjúnsku oázu. A však nemožno si myslieť , že pred niekoľkými tisícročiami bol Egypt len púšťou zasiata krajina ! Rozlohy púští boli pravdaže omnoho menšie, t.j. že krajina mala omnoho viac travnatých oblastí ako je dnes v Egypte známe ! Ale bezvýhradne táto oáza zohrala jednu z najvýznamnejších úloh vo vývoji krajiny (hlavne s hospodárskej stránky) .

-8-

Bibliografia

· Zamarovský, Vojtech – Za siedmimi divmi sveta – Vydali Mladé letá /BA str. 431

· Kronika ľudstva – Dejiny Egypta – Vydali Anopress s.r.o. ( z tohodo zdroja čerpaná ilustrácia)

· Poznámky s prednášok profesora ( nemenovaného ) z Univerzity Komenskeho v BA

· Kamenický ,Miroslav / Mrva ,Ivan / Tonková ,Mária / Valachovič ,Pavol :

Lexikon svetových dejín , SPN BA , str. 319

[ Back ]