GYMNÁZIUM – GIMNÁZIUM VO FIĽAKOVE
SEMINÁRNA PRÁCA
ZAČIATOK DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY
(NA PRÍKLADE POĽSKA)
Vypracovala : Jana DENEŠOVÁ
Vedúci seminárnej práce : Mgr.Juraj PÉTER
Fiľakovo, 2005
Obsah
1. Úvod .................................... 5
2. Vojna v Poľsku ......................... 6
2.1 Útok fašistického Nemecka na Poľsko ... 6
2.1.2 Dôsledky útoku Nemecka na Poľsko ... 10
3.Záver ......................................... 11
4.Použitá literatúra ............................... 12
1. Úvod
Už od nepoznania prebiehajú v Európe i vo svete rôzne vojny, ktoré priniesli mnoho ľudských životov.
Od začiatku 19. storočia sa do popredia dostávajú svetové vojny. Najväčšie škody vo svete však priniesla DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA.
Je to fenomén, ktorý zasiahol do životov miliónov ľudí a mnohých ovplyvňuje aj dnes. Vraždenie, strach, smrť, zlá hospodárska a sociálna situácia v krajinách po celom svete poznačila aj životy nás, ktorí sme hrôzy vojny nikdy neokúsili na vlastnej koži.
Nespočetné množstvo ľudí prišlo o domovy, rodiny...
Naša generácia si už toľko krutosti nedokáže predstaviť. Určite sa mnohí pýtajú: „Je možné, aby jeden človek spôsobil toľko krutosti a zasial v ľuďoch toľko nenávisti? “Hitler, človek ktorého mnohí zatracovali, iní zasa obdivovali. Je vzor pre tých, ktorí sa snažia v živote dokázať, že vždy dosiahnu čo si zaumienia a nič ich v tom nezastaví.
Zatracovaní tými, ktorí si jeho krutosť a nadriadenosť ešte pamätajú.
Priniesol do života nový pojem, fašizmus. Protiliberálne, protimarxistické hnutie, ktoré čerpal z rôznych teórií a učení (rasizmus, nároky na cudzie územia...). K jeho základným črtám patrí nacionalizmus, šovinizmus, antisemitizmus, antikomunizmus politický demagóg, extrémne formy násilia.
Fašistické hnutie v medzi vojnovom období pôsobilo takmer
vo všetkých európskych krajinách. To, čo sa stalo, my už síce zmeniť nemôžeme,
ale môžeme sa aspoň pokúsiť spraviť niečo preto aby sa to nikdy viac
neopakovalo. Aby sme my, ďalšie generácie nemuseli zažiť krutosť „vodcov“,
bojujúcich za „nezmyselnosť.“
2. Vojna v Poľsku
2.1 Útok fašistického Nemecka na Poľsko
Druhá svetová vojna bola spočiatku agresiou totalitných štátov proti slabším a väčšinou menším štátom. Do polovice roku 1941 si agresori rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu. Poľsko bolo prvou krajinou, ktorá sa postavila na ozbrojený odpor voči nemeckej agresii. Nemci však boli v početnej i technickej prevahe a ani statočnosť a obetavosť poľskej armády ich nedokázala zastaviť.
Večer 31. augusta1939 vtrhla skupina esesákov do budovy rozhlasu v nemeckom meste Hlivice, ktoré vtedy ležalo na hranici s Poľskom. Hitlerovci niekoľkokrát vystrelili pred mikrofónom a prečítali poľsky dopredu zostavený text, obsahujúci výzvu k vojne Poľska proti Nemecku. Pre väčšiu „presvedčivosť“ priviedli esesáci so sebou nemeckých terstancov z koncentračných táborov, prezlečených do poľských vojenských uniforiem, a po skončení inscenovanej akcie ich okamžite zastrelili. Hneď nato vysielali nemecké rozhlasové stanice mimoriadne rozhlasové správy o údajnom útoku Poliakov na nemecké územie. Ako „dôkaz“ poslúžili mŕtve telá „poľských vojakov“, ktorí pri prestrelke prišli údajne o život.
Bandická akcia v Hliviciach a iné ozbrojené provokácie
esesákov boli jedným z dôvodov, ktoré využilo fašistické Nemecko k agresii
proti Poľsku a k rozpútaniu II. Svetovej vojny.
Dňa
1. septembra vtrhli vojská Wehrmachtu do Poľska. Tento deň sa stal začiatkom II.
Svetovej vojny. Dobytie Poľska považovali hitlerovci za jednu z etáp boja
o svetovládu. Mali v úmysle využiť jeho územie ako strategické nástupisko
k útoku na Sovietsky zväz, jeho podmanenie bolo vo vojenskopolitických
plánoch fašistických agresorov vyhradzované čelné miesto. Hitlerovci chceli
rovnako získať ďalšie zdroje pre vedenie vojny proti britsko-francúzskej
koalícii.
Veľká
Británia a Francúzsko, ktoré pútali s Poľskom spojenecké zmluvy vypovedali
3. septembra Nemecku vojnu. V ten deň vstúpili do vojny aj Austrália, Nový
Zéland a India a 10. septembra aj Kanada.
II. Svetová vojna vznikla ako stretnutie dvoch
zoskupení imperialistických štátov. Nielen zo strany agresívneho fašistického
bloku, ale i zo strany britsko-francúzskej koalície mala v počiatočnom
štádiu nespravodlivý, imperialistický charakter. Prvým aktom fašistickej
agresii II. Svetovej vojny bolo prepadnutie Poľska. Pri zostavovaní plánu útoku
na Poľsko pod krycím názvom Weiss vychádzalo nemecké vrchné velenie
z koncepcie bleskovej vojny. Tento plán, mal byť realizovaný
koordinovanými údermi všetkých druhov ozbrojených síl. Pozemné vojsko malo
rýchlym útokom previesť hlboký obchvat hlavných síl poľskej armády, obkľúčiť
ich a zničiť. Rozhodujúcu úlohu malo pritom zohrať tankové vojsko a letectvo.
Koncom augusta sa v Sliezku a v západnej časti Československa
rozvinula skupina armád SÜD
(33 divízií, z toho 4 tankové) pod velením generálplukovníka Karla Gerda von
Rundstedta. Tieto vojská mali zaútočiť vo všeobecnom smere na Varšavu, rozdrviť
poľské armády rozvinuté v pohraničnom
pásme, rýchlo preniknúť k Visle, prekročiť ju a v súčinnosti s vojenskými
skupinami armád Nord zničiť poľské vojská v západných častiach zeme. Pozemná
armáda Whermachtu, určená k dobytiu Poľska, mala celkom 1,6 miliónov mužov.
Skladala sa zo 62 divízií, medtzi nimi bolo 7 tankových z 2800 tankami a 6000
diel a mínometov.
Podľa plánu Zachód,
ktorý vypracoval hlavný štáb poľskej armády pre prípad vojny s Nemeckom,
mali poľské vojská húževnatú obranu a protiúdery záložníkov zastaviť
nemecký útok na čiarach chrániacich životne dôležité oblasti štátu,
a zabezpečiť mobilizáciu, sústredenie a rozvinutie ozbrojených síl
a po vstupe západných spojencov do ozbrojeného zápasu prejsť do
protiútoku. Podľa mobilizačného plánu sa poľská pozemná armáda mala skladať
z 39 peších divízií a 16 brigád.
Útok nacistických vojsk začal na širokom fronte,
údery motorizovaných a tankových zväzkov a letectva. Po zdolaní
krycích jednotiek zahájili tieto zväzky boj s hlavnými silami poľskej armády
a niekoľkých smeroch vrazili do vnútrozemia. Avšak na niektorých úsekoch
narazili nacistické vojská na tvrdý odpor. Neveľký poľský oddiel na polostrove Westerplatte odrážal až do 7. septembra prudké útoky
nepriateľov. V prvom týždni vojny sa Whermachtu
podarilo spôsobiť poľskej armáde ťažkú porážku. Ich vojská boli nútení
ustupovať a len na niektorých čiarach sa im podarilo zorganizovať ohniská
odporu. Rýchli postup nemeckých zväzkov a nepretržité bombardovanie
železníc, hlavných rozhlasových staníc a telekomunikačných ústrední viedli
k tomu, že poľské velenie nielenže nebolo z toho dokončiť mobilizáciu
a rozvinovanie ozbrojených síl, ale v podstate stratilo spojenie s
vojskami a ich riadenie sa mu vymklo z rúk. Poľské armády, ponechané
napospas osudu, boli nútené pôsobiť na vlastnú päsť. Za takejto situácie
nemohli ich odpor zmeniť celkový priebeh bojovej činnosti. Poľský
predstavitelia sa hneď od prvých dňoch vojny obracali na vlády Veľkej Británie
a Francúzska s prosbami o poskytnutie okamžitej pomoci.
Pritom situácia v Európe bola priaznivá
preto, aby spojenecké ozbrojené sily zasadili Nemecku zo západu rozhodné
a účinné údery. Začiatkom septembra stálo proti nim iba 31 nemeckých
divízií.
Hneď
v prvých dňoch bojové činnosti sa Whermachtu
i cez tvrdý odpor poľských vojsk zrejme v bojoch o brehy riek
Varty a Widawky a pri Malwy
a Mokrí pri Pszczyni a Wegierske
Gorky, podarilo dosiahnuť značné úspechy. 7.
septembra prenikli nemecké divízie na vzdialené prístupy k Varšave. Avšak
hlavný zámer plánu Weiss – obkľúčiť poľskú armádu
západne od Varšavy – nebol splnený. Zoskupenie poľských vojsk ( 8 peších
divízií a 2 jazdecké brigády), sústredené severne od Kutna,
zasadilo 9. septembra protiúder nechránenému ľavému krídlu nemeckej 8. armády.
Nemecké velenie, tiež mohlo voľne manévrovať svojimi vojskami, presunulo do
tohto priestoru zväzky z iných úsekov fronty a vytvorilo početnú
prevahu. Údery z niekoľkých smerov porazili nemecké vojská poľské
jednotky, ktoré proti nim podnikli protiútok.
13. septembra zničili nemecké vojská po ukrutných
bojoch v priestore Radomy zvyšky obkľúčených
divízií poľskej záložnej armády Prusi.
15. septembra dobili Lublin
a o niekoľko dní pozdejšie sa predsunuté
divízie 10. armády, tiež postupovali od juhu, spojili sa pri Woldawy s vojskami 3. armády a tankovými
skupinami Heinze Guderiana,
útočiacimi zo severu.
V priebehu
obrany Varšavy použili hitlerovskí barbari prvý krát hromadné letecké útoky
a delostrelecké paľby na veľké mesto s veľmi početným civilným
obyvateľstvom. V uliciach a na námestiach poľského hlavného mesta
vybuchovali desaťtisíce leteckých bômb
a delostreleckých nábojov. Len náletom nad Varšavou 27. septembra sa
zúčastnilo 1150 lietadiel fašistickej luftwaffe.
Straty medzi civilným obyvateľstvom boli veľké – asi 60 000 zabitých a ranených
( armáda mala 2000 padlých a 16 000 ranených). Akonáhle boli vyčerpané
všetky sily a prostriedky, ktoré bolo možné použiť k obrane, bolo
velenie varšavskej posádky 28. septembra nútení pristúpiť ku kapitulácii.
2.1.2
Dôsledky útoku Nemecka na Poľsko
Nemecká armáda odpovedala na blokádu ponorkovou
vojnou namierenou nielen voči vojenským, ale aj obchodným plavidlám. Počas
nemeckej ofenzívy v Poľsku obsadila po 17. septembri 1939 Červená armáda,
podľa nemecko – sovietskeho paktu, východnú časť Poľska. Do sovietskeho zajatia
padlo množstvo poľských vojakov a dôstojníkov, z ktorých takmer 22
tisíc do tyla tajne postrieľali. Najviac ich zahynulo v Katynskom lese.
Cieľom týchto brutálnych opatrení bolo odstrániť poľských vodcov, aby sa územie
ľahšie ovládalo. Na základe vnútených zmlúv boli sovietske posádky umiestnené
aj v pobaltských republikách – v Litve, Lotyšsku, Estónsku. Koncom
septembra 1939 Poľsko kapitulovalo a jeho územie bolo rozdelené na tri
časti: severozápad bol pripojený k Nemecku, východ k ZSSR
a v južnej časti Nemci vytvorili Generálny gouvernement so sídlom
v Krakove. Poliaci stratili prístup k vyššiemu vzdelaniu,
nesmeli používať telefón ani rádio, venovať sa kultúre ani športu. Poľskí židia
boli vylúčení z občianskeho života a prinútení sústrediť a do
get, kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôr nacisti na
poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné a likvidačné tábory,
kde našlo smrť niekoľko miliónov ľudí z celej Európy. Čierny dym nad tábormi
sa stal jedným zo symbolov druhej svetovej vojny. Medzi civilmi zahynul každý
piaty Poliak.
3. Záver
Porážka Poľska
v septembri 1939 sa stala pre poľský ľud veľkou tragédiou. Nadišla doba
fašistického teroru, násilia, krutého vykorisťovania pracujúcich a zdrveniu
materiálnych a kultúrnych hodnôt Poľska. Avšak nič nemohlo zlomiť vôľu
ľudových más v boji za slobodu a nezávislosť. V Poľsku sa zo
začiatku v malom pomere, ale pozdejšie čím ďalej
tým viac šíril protifašistický odboj, ktorého hlavnou silou sa stal proletariát
na čele s komunistami.
4. Použitá
literatúra
Ø Miška, L., 1985: Druhá světová
válka, Praha, str. od 39 do 44.
Spracovala: Jana Denešová (2005)
[ Back ]