Autor: Štefan Vantroba
1869-1948
organizoval po celej Indií odpor proti cudzej nadvláde na zásade:
nespolupracovať so zlom, nespravodlivosťou a vykorisťovaním.
Bojoval zvláštnou zbraňou zvanou ohynsa – vylúčenie násilia.
Pre väčšinu Indov bol bapu (otcom), pre mnohých svätcom a bohom. Máhandás Karamčand Mahátmá Gándhí sa narodil v Pabandare v západnej Indií. Jeho otec i starý otec boli ministerskými predsedami kniežacích štátov so všetkými výsadami, ktoré zo sebou prinášal bohatstvo a moc. Po skončení univerzity v Ahmedabade v roku 1988 šiel na Anglické univerzity študovať právo. Hoci v tom období boli v Anglicku veľkými osobnosťami socialista Bernard Shaw a komunista Fridrich Engels, ktorí reprezentovali rozmach robotníckeho hnutia, Gándhí sa do pokrokových prúdov nezapojil. Bránila mu v tom podľa jeho slov „príslušnosť k farebnej rase“, pevné náboženské presvedčenie, príslušnosť k vládnucej kaste, chabá angličtina i vrodená ostýchavosť. Preto sa nevedel v Londýne uplatniť ani ako advokát, v roku 1893 odišiel do Britskej kolónie v Južnej Afrike. Tam sa veľmi skoro stal známym právnikom, politikom a vodcom Indickej menšiny. Za 22 ročného pôsobenia v Južnej Afrike vynaložil veľa úsilia v boji proti zákonom prenasledujúcim Indov. Táto činnosť sa nepáčila úradom ani protiindickým fanatikom, ktorí ho často zbili a týrali takmer až na smrť. Práve vtedy začal rozvíjať svoje učenie o „sile duše“ o vzdore voči nespravodlivej moci mierovými prostriedkami. Jeho názory ovplyvňovalo učenie L. N. Tolstého “O neprotiveniu sa zlu“, hinduistická kniha Bhagavadgéta a kresťanský nový zákon. Na potvrdenie svojej filozofie založil v južnej Afrike model sebestačnej Indickej obce zvanej Tolstého farma, ktorá mala žiť v úplnej nezávislosti od vonkajšieho sveta a prekonávať ťažkosti „silou duše“. V čase pobytu v týchto končinách viedol mnoho kampaní, tzv. občianskej neposlušnosti a jeho zásluhou Indická menšina získala určité zákonné práva.
Po návrate do Indie v roku 1914 sa domnieval, že aj tu možno bojovať proti kolonizátorom tými istými metódami ako v južnej Afrike. Najprv sa však pokúsil získať nezávislosť Indie rokovaním. Vychádzal z predpokladu, že Anglicko, ktoré verbovalo Indických vojakov pre svoje divízie na Európskych bojiskách a sľubovalo za to Indií nezávislosť, musí sľub dodržať. Vojna sa však skončila a sľuby zostali sľubmi. Nebolo inej voľby ako na širokom polytickom fronte začať útok proti Anglicku. Rozhodujúci vplyv na Gándhiho postoj v britskej vláde mala tragédia z 13. apríla 1919. Vtedy britská armáda strieľala do 20000ového davu pokojných demonštrantov, pričom zabila 1200 ľudí a 3600 zranila. Po tejto masakre obvinil Gándhí londýnsku vládu z brutálnych činov proti neozbrojeným ľuďom a začal oslobodzovacie hnutie – kampaňami občianskej neposlušnosti. Bol to zvláštny boj: Od zásadného odmietania nákupu anglického tovaru až po obrovské zhromaždenie státisícov ľudí, ktorý trpezlivo a pokojne obkolesovali vládne budovy a vydržali okolo nich stáť i celé týždne. Odmietali akokoľvek slúžiť Britom aj za cenu hladovania. Tento Gandhiho spôsob boja trval až do vyhlásenia nezávislosti Indie v roku 1947. Vrcholil najme v rokoch 2. SVV, keď britské úrady potlačili v Indii akúkoľvek politickú aktivitu a zažiadali aby Indovia bránili ich záujmy proti Japonsku. Vtedy Gándhí vstúpil z heslom: „Briti preč z Indie“. Indovia uctievali Gándhího ako svätca ba dokonca ako boha, britské úrady ho zatkli. Uväznení začal na protest proti britskému teroru dvadsaťdňovú hladovku, chcel ňou dokázať spojenie s ľudom a vyvolať dôveru vo svoj spôsob boja – nátlak silou duše. Pretože britské úrady nechceli prevziať na seba zodpovednosť za jeho prípadnú smrť, prepustili ho. No keď vyzval národ k zvýšenému pasívnemu odporu voči nepriateľovi, znovu ho zatkli a prepustili až v roku 1944. 15. augusta 1947 získala India nezávislosť. Iróniou bolo, že najväčšiu zásluhu na tom mal ozbrojený boj, ktorý sa začal šíriť živelne. Britom sa však proti vôli Indov podarilo rozdeliť krajinu podľa náboženstva na Hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan a medzi prívržencami týchto náboženstiev sa rozpútal bratovražedný boj. 13. 1. 1948 začal Gándhí hladovku „ až na smrť“, pokým sa Hindovia a Moslimovia nezmieria. 18. 1. sa náboženská vojna skončila. Fanatikov však nijak neuspokojil – 1 z nich, vzdelaný Brahman Gódsé 30. januára 1948 Gándhího zastrelil. Človeka, ktorý po celý život bojoval proti násiliu, skosila násilná smrť z rúk jeho spoluveriaceho.
Z knihy: Herta Tkadlečková – Slávni revolucionári.