GRECKO -
PERZSKÉ VOJNY (500 – 478 pr.Kr.)
513/2
pr.Kr. - nevydarená výprava Dárea I. proti Skýthom
499
pr.Kr. - povstanie iónskych miest
proti Perzskej ríši
495
pr.Kr. - porážka Grékov pri
ostrove Ladé
490
pr.Kr. - odrazenie Dáreiovho útoku na Grécko, bitka pri Maratóne
487/6 pr.Kr. -
reforma ústavy v Aténach
486 pr.Kr. - Xerxes sa stáva kráľom v Perzii
481 pr.Kr. - všeobecný mier v Grécku, založenie
spolku proti Perzii
480
pr.Kr. - bitka pri Thermopylách a Artemísii
480
pr.Kr. - bitka pri Salamíne
479
pr.Kr. - bitka pri Platajach a myse Mykalé
Dáreiov útok
na Grécko. Bitka pri Maratóne.
Aténčania
síce poslali 20 vojnových lodí na pomoc iónskym mestám a aténski vojaci sa
zúčastnili dobytia Sárd, ale o necelý rok boli
aténske jednotky povolané domov. Nevieme, či to bol dôsledok zmeny aténskej
politiky. Avšak protiperzskú náladu Aténčanov
naznačujú dve udalosti, obidve z roku 493. Vtedy sa vrátil do Atén Miltiadés, vládca Tráckeho Chersonésu.
Jeho nepriatelia v Aténach ho obvinili, že jeho vláda bola tyranská, ale
súd ho oslobodil. Aténski politici
neboli vo svojom postoji k Peržanom jednotní. Na perzskom dvore žil
vyhnaný tyran Hippias, ktorý sa snažil
s perzskou pomocou dostať naspäť do Atén. V Aténach mal ešte svojich
prívržencov. Dáreius vyzval všetky grécke štáty
a ostrovy, aby formálne uznali perzskú nadvládu. Veľa gréckych štátov
a všetky ostrovy vraj túto výzvu splnili. Nevieme, či je táto správa historicky
pravdivá, alebo má len vyzdvihnúť zásluhy Atén a Sparty, ktoré výzvu kráľa
odmietli. Keď v r. 490 Dáreiovi vojvodcovia
vyplávali na Egejské more, veľká väčšina ostrovov uznala perzskú nadvládu a podľa príkazu posilnila jej armádu.
Na pevnine boli Aténčania izolovaní, požiadali
o pomoc Spartu. Sparťania
pomoc prisľúbili, z náboženských dôvodov však mohli pritiahnuť až asi
o týždeň. Medzi tým presadil Miltiades
v aténskom sneme vyslanie vojska
k Maratónu, kde kotvilo perzské loďstvo.
V bitke, ku ktorej došlo dva dni pred príchodom spartského
predvoja, porazili Aténčania s malým oddielom zo susedných Platají, vďaka Miltiadovej
taktike, podstatne silnejšie perzské vojsko. Perzské vojsko utrpelo porážku so
stratami 6 400 mužov a 6 lodí, potom sa rýchle nalodilo a po márnom
pokuse prekvapiť oboplávaním Attiky mesto Atény, ktoré bolo bez obrany, odplavili
sa späť do Ázie.
Porážka pri Maratóne bola pre
Peržanov len čiastočným neúspechom, lebo ostrovy v Egejskom mori im
zostali podrobené. Pre Grékov a hlavne Aténčanov a ich nové
demokratické zriadenie bolo víťazstvo veľkým úspechom a dôkazom
o prevahe ich vojska. 192 padlých Grékov bolo pochovaných priamo na
bojisku v mohyle. S bitkou pri
Maratóne je spojený aj moderný
maratónsky beh: jeho dĺžka zodpovedá diaľke cesty, ktorú musel prebehnúť posol
nesúci správu o víťazstve nad Peržanmi z maratónskeho bojiska do
Atén.
POUŽITÁ LITERATÚRA: doc.dr.Jan Pečírka a kol.: Dějiny
pravěku a starověku
1.časť
Spracoval: Pavol Nagy (Gymnázium Fiľakovo – 2003)