GRECKO - PERZSKÉ  VOJNY (500 – 478 pr.Kr.)

 

            513/2 pr.Kr.  - nevydarená výprava Dárea I. proti Skýthom

499    pr.Kr. - povstanie iónskych miest proti Perzskej ríši

495    pr.Kr. - porážka Grékov pri ostrove Ladé

490    pr.Kr. - odrazenie Dáreiovho útoku na Grécko, bitka pri Maratóne

487/6 pr.Kr. - reforma ústavy v Aténach

486    pr.Kr.  - Xerxes sa stáva kráľom v Perzii

481    pr.Kr.  - všeobecný mier v Grécku, založenie spolku proti Perzii

480    pr.Kr.  - bitka pri Thermopylách a Artemísii

480    pr.Kr. - bitka pri Salamíne

479    pr.Kr. - bitka pri Platajach a myse Mykalé

           

 

Dáreiov útok na Grécko. Bitka pri Maratóne.

 

            Aténčania síce poslali 20 vojnových lodí na pomoc iónskym mestám a aténski vojaci sa zúčastnili dobytia Sárd, ale o necelý rok boli aténske jednotky povolané domov. Nevieme, či to bol dôsledok zmeny aténskej politiky. Avšak protiperzskú náladu Aténčanov naznačujú dve udalosti, obidve z roku 493. Vtedy sa vrátil do Atén Miltiadés, vládca Tráckeho Chersonésu. Jeho nepriatelia v Aténach ho obvinili, že jeho vláda bola tyranská, ale súd ho oslobodil. Aténski politici  neboli vo svojom postoji k Peržanom jednotní. Na perzskom dvore žil vyhnaný tyran Hippias, ktorý sa snažil s perzskou pomocou dostať naspäť do Atén. V Aténach mal ešte svojich prívržencov. Dáreius vyzval všetky grécke štáty a ostrovy, aby formálne uznali perzskú nadvládu. Veľa gréckych štátov a všetky ostrovy vraj túto výzvu splnili. Nevieme, či je táto správa historicky pravdivá, alebo má len vyzdvihnúť zásluhy Atén a Sparty, ktoré výzvu kráľa odmietli. Keď v r. 490 Dáreiovi vojvodcovia vyplávali na Egejské more, veľká väčšina ostrovov uznala  perzskú nadvládu a podľa príkazu  posilnila jej armádu.

Na pevnine boli Aténčania izolovaní, požiadali o pomoc  Spartu. Sparťania pomoc prisľúbili, z náboženských dôvodov však mohli pritiahnuť až asi o týždeň. Medzi tým presadil Miltiades v aténskom sneme  vyslanie vojska k Maratónu, kde kotvilo perzské  loďstvo. V bitke, ku ktorej došlo dva dni pred príchodom spartského predvoja, porazili Aténčania s malým oddielom zo susedných Platají, vďaka Miltiadovej taktike, podstatne silnejšie perzské vojsko. Perzské vojsko utrpelo porážku so stratami 6 400 mužov a 6 lodí, potom sa rýchle nalodilo a po márnom pokuse prekvapiť oboplávaním Attiky  mesto Atény, ktoré bolo bez obrany, odplavili sa späť do Ázie.

             Porážka  pri Maratóne bola pre Peržanov len čiastočným neúspechom, lebo ostrovy v Egejskom mori im zostali podrobené. Pre Grékov a hlavne Aténčanov a ich nové demokratické zriadenie bolo víťazstvo veľkým úspechom a dôkazom o prevahe ich vojska. 192 padlých Grékov bolo pochovaných priamo na bojisku v mohyle. S bitkou  pri Maratóne je  spojený aj moderný maratónsky beh: jeho dĺžka zodpovedá diaľke cesty, ktorú musel prebehnúť posol nesúci správu o víťazstve nad Peržanmi z maratónskeho bojiska do Atén.

             

 

POUŽITÁ LITERATÚRA: doc.dr.Jan Pečírka a kol.: Dějiny pravěkustarověku 1.časť        

 

 

Spracoval: Pavol Nagy (Gymnázium Fiľakovo – 2003)

 

[ Back ]