GYMNÁZIUM – GIMNÁZIUM VO FIĽAKOVE

SEMINÁRNA PRÁCA

VZNIK, POSTUPNÝ VÝVOJ A VZŤAH NÁBOŽENSTIEV

(NA PRÍKLADE KRESŤANSTVA A ISLAMU)

Vypracovala : Marcela MAJEROVÁ

Vedúci seminárnej práce : Mgr.Juraj Péter

FIĽAKOVO, 2005

Obsah

1.Úvod

2. Pôvod, zakladateľ, historické udalosti a

Okolnosti vzniku kresťanstva

2.1 Pôvod

2.1.1 Základné historické udalosti

2.2 Okolnosti vzniku

3. Pôvod, zakladateľ a okolnosti vzniku islamu

3.1 Pôvod

3.2 Okolnosti vzniku

4. Ponímanie Boha

4.1 Boh, mesiáš Ježiš

4.2 Alláh, prorok Mohamed

5.Sväté Písomnosti

5.1 Knihy kresťanstva

5.2 knihy islamu

6.Viera, modlitby

6.1 Božie prikázanie

6.1.1 Otčenáš

6.2 Päť pilierov islamu

6.2.1 Otčenáš

6.2.2 Džihád

7. Sviatky, obrady

7.1Zoznam prikázaných kresťanských sviatkov

7.1.1 Zoznam významných neprikázaných slávností

7.1.2 Obrady

7.2 Významné islamské sviatky

8. Znaky, symboly, špecifické prvky kresťanstva

8.1 Znaky, symboly

8.1.1 Špecifické prvky

9. Náboženstvo a súčasnosť

9.1Rozšírenie a dnešný stav islamu

9.2 Postavenie ženy v Islame

9.3 Problémy a hrozby

9.4 Taliban

10. Islam verzus kresťanstvo

11.Záver

12. Použitá literatúra

1 . Úvod

Náboženstvo je v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém vo svete a najrozšírenejších prejavov ľudskej duchovnej činnosti.

Ide o formu spoločenského vedomia odrážajúcu skutočnosť v iluzórnych obrazoch, predstavách a pojmoch. Je to výraz životného pocitu a jemu zodpovedajúce správanie založené na viere boha alebo bohov, niečoho božského alebo posvätného.

Sociologická definícia náboženstva znie, že základným prvkom náboženstva je viera v posvätné(sväté) , nadprirodzené, ktoré je protikladom svetského, pozemského. Jadrom každého náboženstva je systém vier, učení a predstáv o posvätnom.

Za základné prvky náboženstva pokladáme : náboženskú vieru, náboženské symboly, skupiny resp. spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti a morálne doktríny, prípadne životné filozofie.

Náboženstvo obsahuje aj súbor osobitých praktík, ktoré vykonáva skupina jeho vyznávačov. Tieto praktiky sú tiež symbolické a využívajú rôzne činnosti ako napr. spev, tanec, obrady, pôst, modlitby, meditáciu.

Veriaci nimi vyjadrujú, posilňujú svoju vieru a súdržnosť svojho spoločenstva.

Dejiny náboženstva sú také staré ako dejiny samého človeka.

V histórii ako aj v súčasnosti nikdy nikde neexistoval ľud, ktorý by nebol v istom zmysle nábožný. Každý ľud a každý národ na zemi má svojho boha alebo bohov a svoj spôsob uctievania. Na pohľad sa existujúce náboženstvá jedno od druhého veľmi líšia, no po zbavení rôznych príkras a dodatkov, alebo po odmyslení rozdielov vyplývajúcich z odlišného jazyka a iných činiteľov, je ohromujúce, aké podobnosti vyjdú najavo. Akoby existovala akási spoločná studnica, z ktorej každé náboženstvo načerpalo svoje základné články viery.

V súčasnej dobe civilizáciou viac a viac otriasajú problémy medzi náboženstvami, ktoré nadobúdajú celosvetový rozmer. Je to spájané s problémom spoločného spolunažívania náboženstiev a následnými konfliktmi.

V období Antiky vznikajú prvé náboženské konflikty no prejavovať sa začali už v Staroveku, kedy súviseli hlavne s problémom vznikania novej katolíckej cirkvi a cisárov. Každá z týchto etáp bola odlišná a boli to rôzne dôvody a rôzne náboženstvá kvôli ktorým vznikali konflikty ako napríklad v  6.storočí je založené náboženstvo menom Islam, vzniká ďalší konflikt medzi kresťanmi a moslimmi.

Konflikty medzi náboženstvami nie sú krátkodobé, ale tvoria veľkú etapu v histórii ľudstva. Práve táto práca je zameraná na poukázanie dvoch konkrétnych náboženstiev a ich rozmanitosť.

2. Pôvod, zakladateľ, historické udalosti a okolnosti vzniku

kresťanstva

2.1 Pôvod

Kresťanstvo vzniklo v prvom storočí n.l. v Palestíne vo vtedajšej Rímskej ríši (východorímskej provincii Judea).Jeho učenie nadväzuje a vychádza z Judaizmu (židovské náboženstvo).Prvý krát sa pomenovanie kresťania vyskytlo v Antiochii.

Svoj pôvod má kresťanstvo v Ježišovi Kristovi (hebrejsky Ježiš – Boh Spásy, Kristus – grécky preklad hebrejského slova Mesiáš čo znamená Pomazaný).

Podľa označenia Kristus je odvodený názov kresťanstvo a kresťan.

Kresťanstvo tvrdí, že privádza ľudstvo bližšie k bohu.

2.1.1 Základné historické udalosti

Dejiny kresťanstva s jeho vojnami, inkvizíciou, križiackymi výpravami a náboženským pokrytectvom nepomohli kresťanskej veci.

Po 3.storočí sa končí kruté prenasledovanie kresťanov a v roku 313 rímsky cisár Konštantín Veľký vydáva Milánsky edikt, ktorým sa kresťania stali slobodnými. Po rozdelení Ríma sa stal najvyššou autoritou na západe rímsky biskup. Na východe to bol cisár.

Lev I. – pápež, upevnil pápežstvo natoľko, že prežilo zánik Západorímskej ríše. Gregor I. Veľký – pápež, upevnil autoritu pápežstva.

Pápežstvo ohrozovali Longobardi. Frankovia ich však porazili a odovzdali pápežom územie, ktoré sa stalo jadrom pápežského štátu. Pápeži zato obnovili inštitút cisárstva na Západe. Prvý cisár – Karol Veľký, franský kráľ.

Roku 1054 – Náboženská schizma, cirkev sa definitívne rozpadla na rímskokatolícku(západnú) a východnú cirkev, ktorá dostala pomenovanie ortodoxná.

Vznikali rôzne organizácie, ktoré boli podriadené pápežskej autorite a nie šľachtickej ani kráľovskej moci. Tieto organizácie sa stali nástrojom cirkvi v boji za jej samostatné postavenie v spoločnosti

Roku 1073 nastúpil do funkcie pápež Gregor VII. Bol zástancom teórie o nadradenosti pápeža všetkým kresťanom – aj kráľom a cisárom.

Roku 1122 bol Wormským konkordátom ukončený boj o investitúru (dosadzovanie biskupov).

Križiacke výpravy :

- PRVÁ (1096 – 1099)

sa odohrala pod zámienkou pápeža Urbana II. Na oslobodenie božieho

hrobu od neveriacich (Jeruzalemu od moslimov).Roku 1099 bol Jeruzalem

dobitý.

- DRUHÁ (1147 – 1149)

zámienka – padlo jedno z kniežactiev pri Jeruzaleme – Edesa. Križiaci

v tejto výprave prehrali a stratili Jeruzalem.

- TRETIA (1189 – 1192)

v tejto výprave bojovali slávni panovníci – Richard I. Levie Srdce, Filip II.

a Fridrich I. Barbarossa. Táto výprava sa tiež nazývala výprava

korunovaných hláv.

- ŠTVRTÁ (1202 – 1204)

bola podporovaná Benátkami zato, že križiaci dobijú Byzanciu – najväčší

konkurent Benátok. Roku 1204 padol Konštantinopol a bolo tu zriadené

Latinské cisárstvo.

Inocent III. Jeden z najväčších pápežov histórie. Presadzoval ideu pápežskej svetovlády. Cirkev sa začala vzďaľovať od duchovného poslania a tak sa objavovali rôzne pokusy o jej reformu.

Sídlo pápeža bolo francúzskymi kráľmi presunuté do Avignonu –Avignonské zajatie pápežov, ktorí vyvolávali nepokoje kvôli neustálemu zvyšovaniu daní.

Po smrti Gregora XI. Bol na nátlak ľudu zvolený Urban VI. , ktorý sa odmietal vrátiť do Avignonu a tak bol francúzskymi kardinálmi zvolený protipápež Klement VII.

Nastala schizma (rozkol), ktorú mal vyriešiť koncil v Pise. Na tomto koncile bol zvolený pápež Alexander V., ale ostatní dvaja pápeži odmietli odstúpiť a tak boli traja pápeži.

Roku 1414 sa konal koncil v Kostinici, ktorý zvolal uhorský a rímskonemecký kráľ Ján Luxemburský. Tu boli odvolaní všetci traja pápeži a bol zvolený Martin V. 6. júl – ján Hus upálený na koncile v Kostnici.

V rokoch 1431 – 1447 sa konal koncil v Bazileji , kde došlo k rozporu medzi koncilom a pápežom. Koncil znamenal koniec konciliarizmu a monarchistického pápežstva.

Reformácia :

Roku 1915 Martin Luther zverejnil 95 téz , ktoré sa týkali najmä odpustkov.

Luther bol vyhlásený za kacíra, musel sa ukryť vo Wartburgu.

V rokoch 1524 – 1525 vypuklo sedliacke povstanie proti zemepánom, bolo kruto potlačené.

Roku 1555 Augsburským mierom bola dosiahnutá dohoda medzi luteránmi a katolíkmi.

Významní predstavitelia reformácie : Ján Kalvín a Ulrich Zwingli.

Protireformácia :

Katolícka cirkev vďaka úspechu reformácie pripravila rôzne opatrenia a vlastné reformy.

V rokoch 1545 – 1563 sa konal koncil v Tridente, ktorý zasadal prerušovane – znamenal reformu katolíckej cirkvi.

Obnovila sa inkvizícia a protestanti boli obviňovaní z kacírstva a upaľovaní.

Roku 1527 Ferdinand I. Habsburský vydal protiluteránsky edikt.

2.2 Okolnosti vzniku

Kresťanstvo vzniklo vo východorímskej provincii, ako forma uctievania a prístupu k Bohu, ktoré učil Ježiš Kristus.

Okolo roku 0 sa v Judei narodil Ježiš, Syn Panny Márie, splodený z moci Svätého Ducha. Jeho pestúnom sa stal Máriin manžel – Jozef.

Skôr ako sa Ježiš narodil na zemi ako človek, bol v nebi mocná duchovná osoba. Mal duchovné telo, neviditeľné ľuďom, rovnako ako boh. Predtým ako prišiel na zem, bol Ježiš označovaný ako Božie Slovo.

Keď bol Ježiš ešte malým dieťaťom, pokúšal sa ho zabiť kráľ Herodes. Ale Jehova varoval Jozefa, aby vzal rodinu a utiekli do Egypta. Po smrti Heroda sa Jozef a Mária s Ježišom vrátili do mesta Nazaret v Galilei, kde Ježiš vyrástol. Ježiš sa vyučil za tesára. V 30 rokoch došlo v jeho živote k veľkej zmene. Na začiatku verejného vystúpenia sa dal pokrstiť v Jordáne, Jánom Krstiteľom. Keď Jehova vylial na Ježiša svojho Sv.Ducha, pomazal ho, čím sa Ježiš stal „Mesiášom“ alebo „Kristom“ (hebrejsky a grécky – Pomazaný).

Ježiš povolal 12 apoštolov. Stali sa nimi Šimon(Peter), jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján Filip Bartolomej, Tomáš a Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananedský a Judáš Iškariotský.

Ježiš na rozdiel od Mohameda konal na zemi zázraky. Mal hlboký súcit s ľuďmi, ktorí mali ťažkosti a preto používal svoju silu, ktorú mal od Boha, aby im pomáhal. Ježiš vzkriesil na zemi spolu 3 ľudí (mainonského mládenca, Jairovu dcéru a Lazara).

Ale zázraky, ktoré Ježiš konal mali len dočasný účinok. Ľudí, ktorých uzdravil zasa postihli telesné ťažkosti. Jeho zázraky však dokázali, že ho poslal Boh, že to bol skutočne Boží syn.

Ježiš účinkoval približne 3 roky. V roku 33 n. l. bol Ježiš zatknutý a súdený židovskými autoritami a krivo obvinený z rúhania, lebo sa nazýval Božím Synom. Židia nemali zákonné právo usmrtiť Ježiša, preto ho poslali rímskym vládcom a znovu ho krivo obvinili. Potom ako si panovníci navzájom Ježiša odovzdávali, si rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát na nátlak nábožensky zanieteného davu vybral cestu najmenšieho odporu a odsúdil Ježiša na smrť.

Tak Ježiš postupne zomrel na kole. No na tretí deň vstal Ježiš z mŕtvych a o 40 dní neskôr sa vrátil do neba. Tam sa znova ako duchovná osoba „za nás zjavil pred osobou Boha“ s hodnotou svojej vykupujúcej obete. A v tej dobe sa Bohu zaplatilo výkupné, teraz bolo pre ľudstvo možné vyslobodenie.

3. Pôvod, zakladateľ a okolnosti vzniku islamu

3.1 Pôvod

Popri Judaizme a kresťanstve je islam jedným z troch všetkých svetových monoteistických náboženstiev.

Islam vznikol v rannom stredoveku, v strednej časti Arabského polostrova.

V 7.storočí ho založil prorok Mohamed. Slovo islam znamená „odovzdanie sa božej vôle“ alebo „vzdanie sa“. Jeho vyznávači sa nazývajú moslimovia, ktorí sa vyhýbajú pomenovaniu Mohamedán.

Islam je náboženstvo založené na viere, že existuje iba jeden milostivý Boh – Alah. Poznať Boha je hlavnou a najdôležitejšou úlohou moslima.

3.2 Okolnosti vzniku

Islam vznikol v rýdzo semitskom prostredí na Arabskom polostrove, ktorý bol karavánovými cestami spojený so všetkými oblasťami starovekého sveta. Karavány neprevážali len tovar, ale aj kultúru a náboženské predstavy.

Jednou zo staníc takýchto ciest bola Mekka – rodné mesto zakladateľa islamu Mohameda. Mesto ovládol kmeň Quarajšovcov, do ktorého patril aj Hašimovský rod, z ktorého pochádzal aj Mohamed.

Mohamed sa narodil v 70.rokoch 6.storočia za zázračných okolností. Krátko po počatí bol zavraždený jeho otec Abdalláha. Keď mal Mohamed štyri roky zomrela mu aj matka. Vychovával ho starý otec Abú Muttalib a po jeho smrti strýc Abú tálib. Ako chudobný vyrastal v strýkovom dome. Keď mal 25 rokov vstúpil do služieb zámožnej vdovy Chadídže, s ktorou sa neskôr oženil. Ženbou sa Mohamedovo sociálne postavenie výrazne zlepšilo.

Mohamed, potom čo sa oženil, chodieval do jaskyne v blízkosti Mekky, kde sa zdržiaval a odpočíval. V roku 610 tu Mohamed zrazu počul hlas, ktorý ho podľa svedectva 96.súry* nabádal,...“aby v mene svojho Pána, ktorý je štedrý a naučil človeka narábať s perom a všetkému tomu čo predtým nevedel“ hlásal alebo recitoval jeho slová. Neskôr Mohamed tento hlas identifikoval ako hlas anjela Džibríla (Gabriela).

V roku 612 alebo 613 Mohamed prehovoril na verejnosti. Ďalším jeho prívržencom, veriacim moslimom sa stal Abú Bakr, jeden zo zámožnejších mekkských obchodníkov. Mohamed svojim poslucháčom rozprával o všemohúcnosti Božej, o tom, že Boh stvoril človeka i celý svet a nariadil, ako treba žiť. Tí, čo ho vo svojom živote budú vyznávať a žiť podľa jeho predpisov sa dostanú do raja (záhrady Eden).Spočiatku sa Mohamed nemal čoho báť, pretože v ňom oligarchia mesta nevidela žiadne nebezpečenstvo. Keď však počet jeho prívržencov vzrástol, začala v ňom vidieť reálne nebezpečenstvo. Postavili sa proti nemu Abú Džahl a Abú Sufján, predstavitelia rodov Machzúmovcov a Umajovcov, ktoré boli najvplyvnejšími v Mekke. V roku 615 vyslal Mohamed niekoľko desiatok mužov s rodinami do kresťanskej Etiópie, aby tu zotrvali, ký sa v Mekke zlepší situácia. Abú Džahl a Sufján naďalej vyvíjali nevšednú aktivitu voči Mohamedovi. Bol to ťažký údel pre Mohameda, navyše mu v tomto roku zomrela manželka. V roku 620 sa mu podarilo nadviazať priateľstvo s niektorými osobami prichádzajúcimi do Mekky z Jathribu (terajšia Medína). O rok nato Mohamed uzavrel s jathribskými kmeňmi zmluvu, v ktorej sa kmene zaviazali, že ho príjmu za proroka a budú ho poslúchať. Mohamed začal v zápätí presídľovať svojich prívržencov do Jathribu.

V roku 622 24.septembra Mohamed spolu svojím priateľom dorazili do Jathribu z Mekky, ktorú opustili ako poslední. Tento deň sa považuje za dátum hidžry (hidžra – útek).

V roku 632 sa skočila jeho kazateľská činnosť v Medíne, pretože jeho zdravotný stav sa zhoršil a zomrel.

Významný islamista minulého storočia a Sprenger, ktorý mal lekárske vzdelanie, označil jeho chorobu ako Muskulárnu histériu.

4. Ponímanie Boha, proroka

4.1 Boh, mesiáš Ježiš

Mnohí z nás by na otázku : „Kto je Boh?“ odpovedali JE TO PÁN. Iní si myslia, že Boh nie je osoba, ale že je to mocná sila, ktorá je prítomná všade.

No všetkým je známe, že boh je otec Ježišov. Všemohúci Boh a Ježiš sú dve odlišné osoby.

Ak si všimneme božie zaobchádzanie s ľudstvom, môžeme poznať aký je Boh. Má veľký zmysel pre spravodlivosť. Nedáva prednosť žiadnej ľudskej rase.

Ježiš poznal životne dôležitý význam Otcovho mena a kládol naň dôraz.

Zo židovského zákona prebral Boží úmysel a hlásal nadradenosť ducha nad literou : sabat je pre človeka nie človek pre sabat.

Za najdôležitejšie pravidlo celého života vyhlásil lásku k Bohu a k ľuďom.

Ježiš nenapísal ani nedal zapísať svoje učenie. Vysvetľoval však a doplňoval náboženské knihy, ktoré už boli prijaté v židovskom prostredí : teda tóru, prorocké a ostatné knihy.

Moslimovia vyčítajú božský pôvod Ježiša, islam uznáva predposledného proroka za človeka z mäsa a kostí bez božských kvalít.

4.2 Alláh, prorok Mohamed

Meno Alláh označuje kmeňového Boha, mekkských Quarajšovcov.

Existuje mnoho ďalších mien Alláha ako Rahman, Rahim (milostivý), Karim (veľkodušný), Aziz (mocný). Tieto mená sú vyjadrením Alláhových atribútov.

Arabi 7. storočia obdarovali Boha vlastnosťami ako napríklad : Alláh je pomstychtivý – je „pán pomsty“. Alláh je ctižiadostivý a slávychtivý, stvoril ľudí len preto, aby ho uctievali. Je prvý hýbateľ, stvoril vesmír. Alláh nie len že stvoril svet, ale aj naďalej ho riadi.

Islam takisto ako kresťanstvo vychádza z toho, že všetko na svete je predurčené vôli Boha. Vedľa viery, že jediný Boh je Alláh figuruje v islamskej viere veriť v to, čo sa hovorí, že Mohamed je prorok, posol a apoštol.

Mohamed bol uznaný zo všetkých prorokov za pečať prorokov.

Tak sito ako v iných náboženstvách sa okrem bytosti, ktorá je nazývaná Bohom a v podstate znamená len dobro a najvyššieho Boha existujú iné uctievané bytosti. Aj islam navrhuje ľuďom, aby verili v existenciu zlého Boha, ktorý stojí proti nemu, je nazývaný Šajtánom (Srv. starožid. Satan) alebo Iblísom.

Islam sa neobišiel ani bez menších dobrých bohov (anjelov) a menších zlých bohov (démonov, džínov).

Anjeli vyššej kategórie – 4 MAKRIBÚNY, ktoré zodpovedajú židov. – kresťanským archanjelom, podľa mien:

- Džibráil (Gabriel)

- Míkáíl (Michael)

- Azráíl

- Isráfíl

5. Sväté písomnosti

5.1 Knihy kresťanstva

Medzi písomnosti kresťanstva zaraďujeme predovšetkým BIBLIU (SVATÉ PISMO).Biblia pozostáva z 46 kníh hebrejských písiem, ktoré sa nazývajú Starý Zákon a z 27 kresť. gréckych písiem nazývaných Nový Zákon.

Biblia je malou knižnicou o 66 knihách napísaných asi 40 mužmi počas 1600 rokov histórie. Nie je to výtvor ľudskej inteligencie, ak je inšpirovaná Bohom. Sama Biblia hovorí: „Celé písmo je inšpirované Bohom........, „je vdýchnuté Bohom.“

No podľa moslimov nemá Biblia božský charakter, je to len zbierka kníh vytvorená ľuďmi, je porovnávaná s moslimskou tradíciou hadis – ľuďmi vytvorené zbierky, slovo proroka, ktorý ale nebol Bohom.

Starý zákon, základ židovského náboženstva obsahuje:

- Päť kníh Mojžišových – v knihách GENEZIS a EXODUS, najznámejších kníh tóry, je opísané stvorenie sveta a človeka, život prarodičov Adama a Evy, prvotný hriech, zavraždenie Ábela Kainom, potopa sveta, zmätok jazykov pri stavbe Babylonskej veže, vznik národov, vyvolenie Abraháma za patriarchu Židov, osudy jeho potomkov – Izáka a Jákoba, zajatie Židov v Egypte a ich vyvedenie Mojžišom.

Tóru ďalej tvorí LEVITICUS, NUMERI a DEUTERONOMIUM, ktoré obsahujú okrem príbehov mnohé morálne, etické a kultové ustanovenia.

- Knihy prorokov – Kniha Jozue, Kniha sudcov, Samuelove knihy, vlastné skutky a výroky prorokov(Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela ...)

- Spisy – Žalmy, Jób, Príslovia, Pieseň Šalamúnova, Rút, Kazateľ, Ester, proroctvo Daniela...

Nový zákon :

- 4 evanjeliá – rozprávajú o živote a umučení Ježiša Krista. Dve z nich napísali Kristovi bezprostrední nasledovníci, vyberač daní Matúš a rybár Ján.

Druhé dve napísali veriaci Marek a Lukáš, ktorý bol lekárom.

- Skutky apoštolov – o pôsobení Kristových žiakov, o rozvoji kresťanských náboženských obcí

- Listy – 21 epištôl (epištola – apoštolský list určený kresťanom), ktorých autormi sú Pavol, Jakub, Peter, Ján, Júda.

- Zjavenie Jánovo – apokalypsa (z gréc. Apokaluptien – odhalenie, zjavenie), ktorého cieľom je ukázať skrytý zmysel udalosti, zvestovať o jedinečnej sile a sláve Ježiša Krista.

Inými dôležitými písomnosťami v katolíckom kresťanstve sú Katechizmus Katolícke cirkvi (kompletný súbor kresťanskej vierouky), kódex kanonického práva (interné právo katolíckej cirkvi), encykliky a diela pápežov, prípadne niektoré dekréty vydané Kongregáciou pre náuku viery alebo pod záštitou ekumenického koncilu.

5.2 Knihy islamu

Podľa islamu tolerovať treba také náboženstvá, ktoré majú sväté knihy. Svätými knihami mohamedánov, ktoré riadia islamský život sú Korán(Qur ´án), Hadís – Sunna (tradícia), Šarí ´a.

Korán obsahuje výroky, ktoré podľa moslimskej tradície – Boh Alláh zoslal Mohamedovi, avšak podľa ortodoxného islamského názoru nevznikol Alláhovým tvorivým aktom, ale vyjadruje večne existujúcu pravdu. Moslimovia veria, že Korán v arabčine je najčistejšou formou zjavenia. Niektorí islamskí učenci dokonca odmietajú Korán prekladať.

Korán, ktorý vyžaduje od ľudí vieru v Alláha, nemôže nehovoriť o vlastnostiach a charaktere najvyššej bytosti.

Jeho literárna štruktúra sa delí na súry (kapitoly), a na áje (verše).Mekkské súry sú kratšie a jazykovo i štylisticky lepšie. Kanonizovaný text Koránu v Uthamanovej redakcii má 114 súr a v závislosti od koranských škôl – od 6204 až do 6236 áji. Súry majú svoje pôvodné mená (ich číslovanie je neskoršieho dáta) a sú usporiadané tak, že ich rad otvára tzv. Fátiha (Otvárateľka) a po nej idú súry podľa veľkosti.

Najdlhšia je druhá súra (Súra Kravy), ktorá má 286 veršov a najkratšie majú iba 4 – 6 veršov.

Za mohamedánsky „otčenáš“ sa považuje práve prvá súra Fátiha.

Hádis, čiže Sunna, je druhou knihou poučenia a vedenia. Sú v nej zozbierané Mohamedove skutky a výroky. Hádis je záznam činu alebo výroku Proroka. Hádis sa zachycuje tak, že traditor najprv uvádza tzv. isnád, reťaz osôb, ktorých prostredníctvom sa správa k nemu dostala, až napokon celá reťaz končí u svedka, ktorý ju priamo počul alebo videl, čo Mohamed povedal alebo urobil.

Tradícia sa zbierala vyše dvesto rokov. Z hadísov sa vytvorilo šesť zbierok (al – kutub al sitta – šesť kníh), ktoré sa považujú za správne, používa ich mohamedánska teológia i právo a majú normatívny charakter.

- Šárí ´a – kanonický zákon založený na zásadách Koránu riadi celý moslimov život v náboženskom, politickom a sociálnom zmysle.

Všetky skutky človeka sú zaradené do piatich právnych kategórií:

- Fard – čo sa považuje za absolútnu povinnosť (s odmenou za konanie alebo s trestom za nekonanie)

- Mustahabb – chvályhodné alebo záslužné činy (s odmenou, ale bez trestu za nekonanie)

- Džá ´iz,Mubá – prípustné činy, ktoré sú právne neutrálne

- Makrú - činy vhodné pokarhania, ktoré nie sú schvaľované, ale nie sú trestné

- Harám – zakázané činy, ktorých konanie si vyžaduje trest

6.Viera, modlitby

6.1 Božie prikázania

1/ Ja som Pán, tvoj Boh!

Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa!

- v týchto slovách vidíme rozsudok nad tými, ktorí nedbajú na toto najvznešenejšie zo všetkých prikázaní

- treba dbať na dodržiavanie tohto prikázania, pretože vás ochráni pred mnohými nepriaznivými osudovými nitkami.

2/ Neznevážiš meno Pána, svojho Boha!

- meno vyvoláva a sústreďuje v človeku pojem a kto zhanobí meno, opováži sa ho znehodnotiť, ten tým znehodnocuje aj pojem! Na to treba vždy pamätať

3/ Deň sviatočný máš svätiť!

- slová vyjadrujú celkom zreteľne, že ty máš dať posvätenie dňu sviatočnému, musíš ho pre seba urobiť svätým!

- sviatočný deň je sviatočná chvíľa, keď odpočívaš po práci, ktorú Ti ukladá tvoja púť po zemi

4/Máš ctiť otca i matku!

- toto prikázanie nechal Boh dať ľudstvu

5/ Nezabiješ!

- bi sa do pŕs, ó človeče, a vychvaľuj sa, že nie si vrahom, veď zabíjať znamená vraždiť

6/ Nenarušíš manželstvo!

- mier a harmóniu medzi dvoma ľuďmi nesmieš nikdy narušiť

7/ Nebudeš kradnúť!

- zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia

8/ Nevydáš krivého svedectva proti blížnemu svojmu!

9/ Nebudeš bažiť po žene blížneho svojho!

- toto prikázanie je namierené ostro a jasne priamo proti telesným zvieracím pudom, ktoré sa v človeku ...žiaľ...často až príliš vzmáhajú, len čo sa mu dostane k tomu príležitosť

10/ Nebaž po dome, dvore, statku blížneho svojho a po všetkom, čo je jeho!

6.1.1 Otčenáš

Otčenáš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje,

príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i

na zemi, chlieb náš každodenný daj nám dnes, a odpusť nám

naše viny ako i my odpúšťame naším vinníkom a neuveď nás do

pokušenia ale zbav nás od zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i

sláva na veky! AMEN!

6.2 Päť pilierov islamu

1/ Šáhada (vyznanie viery)

- tu moslim vyhlasuje : „Vyznávam, že niet božstva okrem Boha a Mohamed je božím poslom“

- v arabčine : „ Ašhadu an lá iláha illá illáh wa Muhhamad rasúlu ´lláh“

2/ Salát (modlitba)

- rituálna modlitba pozostávajúca z pevne stanovených telesných pozícií a modlitbových textov

- vykonáva sa päť krát denne : pri úsvite, tesne po poludní, medzi poludním a západom slnka, pri západe slnka a asi dve hodiny po západe slnka

- pred každou modlitbou treba vykonať rituálnu očistu tela, aby modlitba bola platná

3/ Zakát (daň od hlavy)

- moslim zo všetkého čo má (úroda, dobytok, majetok, obchod) musí oferovať na ummu (obec), lebo vychádza z predsavzatia, že všetko, čo má, je od Boha, preto z toho musí aj on oferovať

4/ Saum (pôst)

- drží sa jeden celý mesiac moslimského lunárneho kalendára, ktorý sa volá RAMADÁN

- počas ramadánu moslimi nesmú jesť, piť a holdovať telesným radovánkam od východu slnka až do jeho západu

- od pôstu sú oslobodení ťažko chorí, tí, čo vykonávajú veľmi ťažké a zodpovedné povolanie (napr. chirurg), vojaci v prvej línii, ženy v pokročilom alebo rizikovom tehotenstve a malé deti

- okrem toho moslimi nesmú nikdy jesť bravčové mäso, krv a piť alkohol

5/ Haddž (púť do Mekky)

- mal by ju vykonať aspoň raz v živote každý dospelý moslim, ktorý je telesne a duševne zdravý a má na to potrebné prostriedky

- na púti sa nemusí moslim zúčastniť osobne, môže ju za neho vykonať aj niekto iný

- púť sa môže dokonca vykonať aj po smrti, ak o tom dotyčný rozhodol v závete

- existujú dva druhy púte : malá púť sa volá Cumra a veľká Haddž. Cumra trvá jeden deň a Haddž až sedem dní

- cumra sa považuje za záslužný čin a môže sa vykonať kedykoľvek, haddž iba v určitých dňoch mesiaca dhú - lhaddž

6.2.1 Otčenáš

V mene Boha Milosrdného, Milostivého

Chvála Bohu, Pánovi svetov, Milosrdnému, Milostivému

Vládcovi súdneho dňa, Teba uctievame a teba o pomoc žiadame

Veď nás cestou priamou, cestou tých, ktorých si zahrnul svojou milosťou

Nie tých, na ktorých sa hneváš, ani tých ktorí blúdia!

6.2.2 Džihád

Svätá vojna sa presnejšie preloží ako „svätý zápas“. Džihád je podľa Koránu „úsilie na Božej ceste“. Vtedy, keď Mohamed žil v Medíne a volal svojich veriacich džihádu proti mekkským útokom, išlo o bytie alebo nebytie islamu. Bola to naslovovzatá božia cesta, preto nazval tých, ktorí sa nezúčastnili na boji „pokrytcami“ a mal na nich ťažké srdce.

Aj džihád patrí k povinnostiam moslimov, ale za pilier sa považuje iba v cháridžskej sekte. Džihád však nemusí byť vojna na bojisku, ale moslim môže – a aj má bojovať proti zlu vo svojom srdci.

Moslimi si rozdelili svet na dve časti : na územie islamu a na územie vojny, ktoré treba systematicky a neustále dobýjať.

Aj dobýjanie má svoje pravidlá : treba obyvateľstvo inkriminovaného územia osloviť troma výrazmi : islam, džizja (daň nemohamedánov mohamedánom), sajf (šabľa).Ak územie príjme islam je všetko v poriadku a vojna nebude. Ak uzná majoritu mohamedánov a bude platiť dane, môže si ponechať svoje náboženstvo – ak sa to náboženstvo z pohľadu islamu môže tolerovať.(Kresťanské a židovské náboženstvá, ktoré islam uznáva, majú podľa neho sväté knihy nedokonalé, napísané ľuďmi, a teda nepredstavujú bezprostredne Božie slovo a božiu vôľu vyjadrujú skrze ľudskú neznalosť iba skreslene.)

Ak obyvateľstvo dotyčnej oblasti nie je ochotné nič z toho urobiť, bude sa bojovať. Do obranného džihádu sa musí prihlásiť každý moslim, do útočného iba taký počet , ktorý postačí na bezpečné víťazstvo.

7.Sviatky, obrady

7.1 Zoznam prikázaných kresťanských sviatkov

- každá Nedeľa

- 25.12 - Narodenie Pána

- 6.1 - Zjavenie Pána

- 20.5 - Nanebovstúpenie Pána

- 10.6 - Najsvätejšie Telo a Krv

- 1.1 - Márie Bohorodička

- 8.12 - Nepoškvrnené počatie Panny Márie

- 15.8 - Nanebovzatie Panny Márie

- 19.3 - sviatok Svätého Jozefa

- 29.6 - sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla

- 1.11 - sviatok všetkých svätých

- najväčším sviatkom je Veľká noc, ktorá sa slávi v prvú nedeľu po splne , ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti (medzi 22.marcom a 25.aprílom)

- popolcovou stredou je vždy siedma streda pred Veľkou Nocou a Svätodušnou nedeľou (Tu7.Sviatky, obrady

7.1 Zoznam prikázaných kresťanských sviatkov

- každá Nedeľa

- 25.12 Narodenie Pána

- 6.1 Zjavenie Pána

- 20.5 Nanebovstúpenie Pána

- 10.6 Najsvätejšie Telo a Krv

- 1.1 Márie Bohorodička

- 8.12 Nepoškvrnené počatie Panny Márie

- 15.8 Nanebovzatie Panny Márie

- 19.3 sviatok Svätého Jozefa

- 29.6 sviatok sv.apoštolov Petra a Pavla

- 1.11 sviatok všetkých svätých

- najväčším sviatkom je Veľká noc, ktorá sa slávi v prvú nedeľu po splne , ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti (medzi 22.marcom a 25.aprílom)

- popolcovou stredou je vždy siedma streda pred Veľkou Nocou a Svätodušnou nedeľou (Turíce) je siedma nedeľa po Veľkej Noci.

7.1.1 Zoznam významných neprikázaných slávností

- 25.3 - Zvestovanie Pána

- Zelené štvrtok Pánovej večere

- Veľký Piatok

- Slávenie utrpenia a smrti Pána

- Biela (Veľká) sobota

- Veľkonočná obeta Pánovho zmŕtvychvstania

- Najsv. Srdce Ježišovo

- 24.6 - narodenie sv. Jána Krstiteľa

- Sv. Cyril a Metod

- 5.7 - slovanskí vierozvestcovia

- Sedembolestná Panna Mária

- 15.9 - Patrónka Slovenska

- Kristus Kráľ

7.1.2 Obrady

V katolíckom kresťanstve poznáme základné 2 typy obradov : západný (rímsky) a východný (byzantský).Východný obrad sa uplatňuje v Gréckokatolíckej cirkvi.

BYZANTSKÝ OBRAD:

- slávenie liturgie v cirkvi

- premena chleba i vína na Telo a Krv Pána Ježiša s použitím kvaseného chleba

- využitie staroslovienčiny v obradoch

- sväté prijímanie pod obojím

- spev ľudu pod vedením kantora

- ikonostas, sv. liturgia (obdoba omše)

RÍMSKY OBRAD:

- slávenie liturgie (sv. omša) v kostole

- premena chleba a vína na Telo a Krv Pána Ježiša s použitím nekvaseného chleba

- obrady v národnom jazyku prípadne v latinčine

- sv. prijímanie Tela na jazyk či do rúk

- spev ľudu s využitím organu

- pri slávení kňaz obrátený k ľudu

V katolíckom kresťanstve poznáme vysluhovanie siedmich sviatostí (krst, sv. pokánia, sv. prijímanie Sviatosti oltárnej, sv. birmovania, sv. manželstva, sv. kňažstva, pomazanie chorých).Krstom sa vstupuje do cirkvi. Katolícke obrady sú veľmi rozmanité, je ich veľké množstvo.

Kresťanské obrady vykonáva duchovný, ktorý môže byť Bohom povolaný muž, ochotný prijať podmienku celibátu. Ostatní sú nazývaní laikmi, na ktorých sa však vzťahuje všeobecné kňazstvo. Tradičnú formu úcty prejavujú kresťania úklonom hlavy. Pokoru a podriadenosť Bohu počas liturgie vyjadrujú kľačaním na kolenách. Kresťania majú v rámci svojich obradov možnosť si dať mnohé predmety požehnať(posvätiť),pričom sa využíva posvätná voda.

7.2 Významné islamské sviatky

Dhu al – hidža – deň hídžri, islamský nový rok

Ramadán – posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do súmraku postí

´Id al – fitr – tzv. Malý sviatok na konci Ramadánu

´Id al – abhá – sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke

Lajlat al – kadr – spomienka na začiatok zjavenia Koránu

Maulid an – nabi – spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly.

8. Znaky, symboly, špecifické prvky kresťanstva

8.1 Znaky, symboly

Základnými znakmi kresťanstva sú :

- znak kríža

- holubica (symbol Svätého Ducha)

- chlieb a víno (symbol Tela a Krvi Pána Ježiša)

- voda (ktorou sa zmývajú viny, krstí, svätí, požehnáva)

- ryba (z gréc. ichtis)

- ruženec

- baránok

- uzavretý trojuholník s oknom v strede

Liturgickými predmetmi s dôležitou symbolikou sú napríklad paškál (veľkonočná svieca), sviece, kríž, kadidlo, svätenička, krizma a pod.

8.1.1 Špecifické prvky

Kresťanstvo má tiež svoje základné piliere. Medzi ne zaraďujeme Desatoro a Šesť hlavných právd, ktoré znejú :

1/ Boh je len jeden

2/ V Bohu sú tri osoby – Otec, Syn a Duch Svätý

3/ Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil

4/ Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce

5/ Duša človeka je nesmrteľná

6/ Božia milosť je na spásu potrebná

9. Náboženstvo a súčasnosť

9.1. Rozšírenie a dnešný stav islamu

Rýchle rozšírenie islamu bolo hlavným spôsobom ovplyvnené tým, že islam je otvorený pre všetkých ľudí. Jedinec sa podriaďuje jedinému Bohu, nie ako predtým bohu svojho kmeňa.

Ľudia rôznych tradícií sa zjednocovali a vytvorili tak vrcholnú islamskú civilizáciu, ktorá nebola nesená arabskými kmeňmi.

Centrum islamsko – arabského sveta sa krátko po prorokovej smrti presunulo do iných starších krajín – Damark v Sýrii, Bagdad v Mezopotámii, Káhira, Istanbul, Cordóba...

Islam prenikol do západnej Afriky s obchodom cez Saharu. Do východnej Ázii ho priniesli obchodníci z Perzského zálivu. Do západnej Číny sa dostal po hodvábnej ceste.

Moslimovia dnes žijú vo všetkých kútoch sveta. Historickým a náboženským centrom islamu sú krajiny susediace s Arábiou. Moslimovia žijú väčšinou v Ázii, no veľký počet moslimov nájdeme aj v Afrike. V súčasnosti sa k islamu hlási asi 1,25 miliardy ľudí, ku kresťanstvu je to o niečo viac, približne 2 miliardy ľudí. Počet mohamedánov, žijúcich v európskych krajinách, dosiahol už výšku 15 miliónov. Počíta sa, že v roku 2025 ich bude okolo 40 miliónov. Západná Európa nie je na týchto nových, svojich občanov duchovne pripravená.

V Spolkovej republike Nemecko sa k islamu hlási viac ako 100 000 Nemcov. Na Slovensku nie je zatiaľ postavená žiadna mešita. Politické zdroje uvádzajú vyše 1000 cudzincov z islamských krajín žijúcich na našom území. V utečeneckých táboroch sa v posledných rokoch zvýšil počet utečencov z Afganistanu.

9.2 Postavenie ženy v Islame

V islamskom myslení otázka postavenia žena spadá skôr do oblasti práva a kultúry. V teologickej reflexii sa vyskytuje len na okraji.

Dospelým a zdravým mužom aj ženám ukladá islam rovnaké „pilierové“ povinnosti. Muž nesie plnú zodpovednosť za hmotné zabezpečenie rodiny. Korán dovoľuje mužovi oženiť sa až so štyrmi ženami, za predpokladu, že všetkým venuje trvale rovnaký podiel hmotného zabezpečenia a svojej priazne.

Podľa moslimov, polygamné manželstvo chráni ženu lepšie ako nezodpovedný, pokrytecký mimomanželský vzťah, rozšírený v euroamerickom svete. Moslimská spoločnosť si váži manželský život a rodinnú súdržnosť a žene venuje úctu, zvlášť ako matke. Mohamed sa vyjadril, že raj leží pod nohami matiek. Rozvod nezakazuje, je však považovaný za nežiaduci. V súčastných islamských krajinách je rozvodovosť podstatne nižšia ako v euroamerickom svete. Moslimskí teológovia v tom vidia dôkaz morálnej prevahy islamu nad kresťanstvom.

Žena podľa islamu nemá účasť na verejnom živote. Pri súdnych sporoch svedectvo muža váži toľko ako svedectvo dvoch žien. Je to kvôli tomu, že žena nemá spravidla také skúsenosti z praktického sveta a mohla by poškodiť niektorú stránku. Korán prikazuje ženám obliekať sa slušne a nevyzývavo.

Dnešná realita siaha od neforemne zabalených žien so zastretými tvárami, ktoré neslobodno osloviť, ani podať im ruku, až k elegantným vysoko kultivovaným intelektuálkam a predsedkyniam vlád.

9.3 Problémy a hrozby

V súčastnej dobe sa formujú dva výrazne sociopolitické modely islamskej kultúry, ktoré predstavujú štáty Turecko a Irán.

Turecko vsadilo na modernizáciu. Väčšina Turkov uznáva, že ak chce krajina prežiť a prosperovať, musí sa stať súčasťou modernej civilizácie a osvojiť si mnohé západné vlastnosti ako je rovnosť žien, vyučovanie moderných vied alebo odlúčenie náboženstva od štátu.

Islamský Irán je opakom Turecka. Jeho ideológia vidí pôvod všetkých svojich problémov v tom, že opustili svoje náboženstvo, svoju kultúru a napodobňovali nevercov. Jedinou cestou ako dosiahnuť úspech je návrat ku koreňom pravého islamu.

V pohľade na Turecko a Irán nemožno obhájiť teóriu o pôvode súčastného napätia v konflikte medzi náboženstvami.

9.4 Taliban

Pri skúmaní Talibanu treba vychádzať od inhabizmu – hnutia, ktoré vzniklo v 18.storočí na Arabskom polostrove s cieľom bojovať proti úpadku islamu a proti vplyvu moderného sekulárneho sveta. Taliban vyrástol z jedinej vahabskej náboženskej školy 80 rokov 20.storočia v Palestíne.

Taliban sa v septembri 1996 zmocnil vlády v Afganistane. Zavraždených bolo vtedy približne 6000 miliónov mužov – predstavovali potenciálnu hrozbu. Ženy a dievčatá boli zbavené základných ľudských práv – zahalená tvár, zákaz vzdelávania, tisíce žien zomiera na bežné choroby, nakoľko lekár nesmie ženu vyšetriť a lekárky majú povolenie vykonávať svoju prácu len v obmedzenom počte.

Postihnutí boli aj muži – nosenie brád, zákaz používania internetu, TV, fotografovania, maľovania žijúcich bytostí...

Taliban bol financovaný hlavne zo zdrojov získaných z výroby surového ópia.

10. Islam verzus kresťanstvo

Myslíte si, že náboženstvá sú zdrojom nestability?

Znalci islamu právom tvrdia, že je nemožné tzv. feudalizmus stotožňovať s islamom a s arabským svetom vôbec.

Aj v kresťanstve sú ľudia, ktorí vo svojej viere vidia nielen vysvetlenie života a sveta, ale aj pomoc a silu k životu, radosť a krásu. Sú však aj takí, ktorí svoju vieru chápu ako nástroj na porezanie tých druhých, k zajatiu privilegovaného postavenia. Nie je to samo náboženstvo, ale postoj človeka, ktorý si z neho urobí útočný predmet, či nástroj na potlačenie druhých.

Islam a kresťanstvo chápu, či chápali, ako jediné správne náboženstvá.

Katolícka cirkev toto chápanie na 2. Vatikánskom koncile určitým spôsobom modifikovala a priznala aj iným náboženstvám určitú hodnotu a možnosť spásy všetkým, ktorí sa riadia svojím svedomím.

Niektorí kresťania tento krok ťažko znášajú, no Cirkev predsa len otvorila cestu k náboženskému dialógu a uzavrela cestu k oprávnenosti vnútiť „správne náboženstvo“ druhým cestou násilia.

Islam takýto postoj nepozná. Kresťanov a židov považuje na pokorenie Božej zvesti ľuďom.

Otvorenou zostáva otázka, čo s tými, ktorí islam neprijali. Tu sa objavuje celá škála postojov od tolerancie, typický pre islam v západnej Európe, kde je v menšine, až po nezmieriteľný odpor, smerujúci k likvidácii najmä tých, ktorí prejdú ku kresťanstvu.

V krajinách, kde sa dostávajú k moci extrémne prúdy sa práva človeka a princíp náboženskej slobody, žiaľ, chápe tak, že náboženská sloboda znamená vnútiť slobodu všetkým občanom „pravé náboženstvo.“

Situácia kresťanov je v týchto štátoch niekedy dramatická.

Málokto sa môže dozvedieť napríklad o týchto udalostiach :

- Sarajevo – september 2001 – zmiešaná islamsko – kresťanská komisia uskutočnila konferenciu na tému kresťania a moslimovia v Európe, odsúdili útok na USA, apelovali na hlbšie náboženské vzdelanie a výmenné pobyty na jednotlivých seminároch

- 23.september 2001 – počas svojej návštevy v Kazachstane sa Ján Pavol modlil spolu s pravoslávnymi a moslimskými duchovnými za pokoj vo svete

- V januári 2002 sa v Asiisi zišli predstavitelia svetových náboženstiev na modlitbovom stretnutí za mier

Napriek tomu, že moslimskú časť obyvateľstva vo svete považujeme za všeobecne kompaktnú, podobný pohľad moslimov na Európanov, či konkrétne na nás samých, by sme zrejme odmietli. Bránime sa však všeobecnému označeniu za kresťanov, skôr sa chceme dištancovať od konkrétnej náboženskej denominácie.

Podobné názorové spektrum musíme vnímať aj na strane ľudí, ktorých všeobecne označujeme za moslimov.

Človeka teba vnímať nielen ako príslušníka slepého davu, ale aj ako osobnosť, napriek tomu, že je to niekedy veľmi ťažké.

11. Záver

Cieľom danej seminárnej práce „ Vznik, postupný vývoj a vzťah náboženstiev“ bolo poukázať a podrobne rozpísať náboženstvá (islam, kresťanstvo), ktoré nám napovedajú aký vplyv má náboženstvo vo svete, či na samého jedinca.

Základnými oblasťami, na ktoré bola práca zameraná boli : pôvod, ciele a súčastný vplyv.

Po spracovaní a vyhodnotení údajov, ktoré sa týkajú danej práce môžeme formulovať nasledovné závery.

Pôvod islamu a kresťanstva môžeme na základe analýzy jednotlivých ukazovateľov uviesť, že je odlišný.

Islam a kresťanstvo nemajú spoločný pôvod, i keď majú spoločné niektoré podnety, významné pre ich samostatný vznik.

Cieľ každého náboženstva je rovnaký, alebo aspoň z určitého hľadiska.

Tak isto islam ako kresťanstvo sa snaží presvedčiť svojich prívržencov v existenciu  jedného Boha.

No nájdeme tu rozdiely v rôznych zákonoch či tradíciách ako uctievať a rešpektovať dané náboženstvo.

Súčastný vplyv kresťanstva je o pár miliárd väčší ako vplyv islamu. No počet stúpencov islamu teda moslimov v Európe je značne vysoký.

V súčasnosti je vypracovaných mnoho štatistík na predpoklady zvýšenia počtu moslimov. Napriek tomu, že kresťanstvo a islam sú náboženstvá v niečom rovnaké, no z viacerých hľadísk odlišné, sa navzájom neovplyvňujú a ani nevyjadrujú voči sebe žiadnu averziu, či agresiu.

12. Použitá literatúra

KRYVEJLOV, I. A., 1981: Dějiny náboženství II, Moskva, str.7; 10 – 13

MČEDLOV, M. P., 1985: Náboženstvo a súčasnosť, Bratislava, str.32 – 33

ABD –RU –SHIN, 1993: Desatoro Božích prikázaní, Otčenáš, Stutgart,

str. 20 – 22

Watch tower bible and tract society of Pennsylvania, 1990: Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, Nemecko, str. 14; 31

Watch tower bible and tract society of Pennsylvania, 1992: Ľudstvo hľadá

Boha, Nemecko ,str. 10 – 11; 14 – 17; 23

www. google. sk

[Back]