Mauzóleum na Červenom námestí v Moskve dodnes navštevujú denne stovky ľudí. Mnohí prichádzajú zo zvedavosti, ale veľká väčšina verí, že sa prichádza pokloniť pamiatke jedného z géniov ľudstva... A práve v dňoch okolo dátumu jeho smrti (21. januára 1924) ich je viac ako inokedy.
Na katafalku v prítmí budovy pod skleneným príklopom odpočíva už takmer 80 rokov telo človeka, ktorý skutočne zmenil chod dejín 20. storočia. Vladimír Iľjič Lenin, vlastným menom Uljanov. Dodnes ho (aj v ľavicových západných intelektuálnych kruhoch) sprevádza aura mesiáša, vizionára a humanistu budujúceho ideálnu spoločnosť. Je to naozaj tak?
Veď Lenin je zakladateľom prototypu všetkých totalitných diktatúr uplynulého storočia. Osloboďme sa od názoru, že za všetko zlé, čo sa udialo po takzvanej socialistickej revolúcii, môže Stalin. Ten len pokračoval v diele svojho vzoru. Nič viac a nič menej.

„Diktatúra nie je nič iné, ako absolútna moc založená priamo a len na sile, neobmedzená žiadnymi zákonmi, žiadnym právom.“
V. I. Lenin, 1906

Pripomeňme si tohto človeka v čase, keď u nás opäť zdvihla hlavu Komunistická strana Slovenska a jej členovia i vedenie necítia v ničom žiadnu vinu, tvária sa ako najväčší demokrati a ľudomilovia. Lenina považujú za svoju modlu a vierozvestca...
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa aspoň sčasti otvorili neprístupné sovietske politické archívy, ktoré umožňujú objektívnejšie zhodnotenie zakladateľa komunistickej strany boľševikov a sovietskeho systému založenom na terore, podvratnej činnosti a masových klamstvách. Pravda však je, že mnohé zostávajú ešte stále skryté aj pred historikmi, ktorí sa usilujú napísať pravdivé dejiny leninskej a stalinskej diktatúry. Napríklad, v moskovskom centrálnom archíve KS(b) (Komunistická strana) je takmer 7-tisíc nepublikovaných a nepreskúmaných Leninových písomností... Mnohé z tých, čo vyšli najavo, dokumentujú, že z veľkej časti doteraz zverejňované publikácie o Leninovi nie sú ničím iným, iba obrovskou lžou. Koľko mýtov sa dodnes o ňom traduje?

Mýtus prvý – o pôvode

V oficiálnych bibliografiách sa o Leninovi (nar. 22. apríla 1870) tvrdilo, že pochádza z úradníckej rodiny (otec bol riaditeľom škôl v Simbirskej gubernii) a bohatstvom jeho rodina neoplývala, o matke sa však „zabúdalo“ uvádzať, že pochádzala z bohatej nemeckej rodiny.
Dôsledne sa tajilo, že mal šľachtický pôvod! Spolu s otcom patrili do stavu dedičnej šľachty (Carskij edikt 4566 z 29. novembra 1886). Jeho rodina bola zámožná, z výnosov ho podporovala aj počas pobytov v cudzine. A všetky rozprávky o jeho vzťahu k obyčajným ľuďom, k pracujúcim a deťom boli a sú len bohapustým klamstvom.

Mýtus druhý – humanista

Preskúmané dokumenty dokazujú, že Lenin nikdy nebol humanista, že po celý život ho viedla iba jediná vášeň – získať neobmedzenú moc, a to nielen v Rusku, ale v celej Európe. Už od mladosti obdivoval teroristickú organizáciu Narodnaja volja (členom bol jeho brat Alexander, ktorého popravili za prípravu atentátu na cára Alexandra III.). Leninovým veľkým vzorom bol Sergej Nečajev, propagátor revolučného teroru, ktorého slogan si mladý revolucionár osvojil: „Všetko, čo pomáha revolúcii, je morálne, všetko, čo ju zdržiava, je nemorálne a zločinné.“
Ľudia ako takí Lenina nikdy nezaujímali, opovrhoval nimi, uvažoval vždy o nich len ako o manipulovateľných masách. Vo svojich víziách obdivoval len ľudí budúcnosti, t. j. komunizmu. Morálne zábrany mu boli vždy smiešne, platí naňho jezuitské motto – Účel svätí prostriedky.

Mýtus tretí – o Stalinovi a terore

Dodnes koluje legenda, že Lenin chcel Stalina odstaviť (podľa tzv. testamentu, ktorý podľa najnovších informácií je obyčajným falzifikátom vyrobeným v 50. rokoch, keď sa pripravovalo odsúdenie kultu osobnosti). Opak je pravda. Ku koncu života sa radil len a len so Stalinom, osobne ho vymenoval za generálneho tajomníka KS(b), považoval ho za jediného možného človeka, ktorý dokáže riadiť ním budovanú ríšu.
Už dávno pred Stalinom začal Lenin s masovým terorom, mučením, koncentračnými tábormi a otrockými prácami. Veď osobne prikázal, organizoval a sledoval likvidáciu ruskej cirkvi. Napokon v životpise The Unknown Lenin R. Pipesa, ktoré vyšli v Londýne roku 1996, je zverejnený jeho list, v ktorom doslovne napísal „čím viac sa ich zastrelí, tým lepšie“. Dôsledne sa nezbavoval len opozície, ale aj bývalých spolupracovníkov, ktorí si dovolili ho kritizovať. Prinajlepšom mohli odísť do emigrácie, často však skončili v gulagoch. Ideu násilne umiestňovať odporcov do psychiatrických liečební (riadených GPU) nevymyslel Stalin, ale Lenin.

Mýtus štvrtý – o revolúcii

Veľa dokumentov, ktoré Lenin napísal, sa nezachovalo, zničil ich z konšpiratívnych dôvodov. Niektoré (písané vlastnou rukou) však nezničil. Napríklad jeden, v ktorom priznáva, čo sa už dlhé roky vedelo z iných prameňov, a to, že na začiatok revolúcie v novembri 1917 dostal peniaze od nemeckej vlády. Keďže Kerenského vláda to zistila, musel Lenin v júli 1917 rýchlo ujsť z Ruska a skrývať sa vo Fínsku. Nemecké peniaze dôsledne využil – vytvoril sieť agentov v Rusku, vybudoval súkromnú armádu – Červené gardy i boľševickú tlač. (Mimochodom, dodnes sa traduje, že novembrový prevrat začal výstrel z Aurory. Tá však nemala ani jeden delostrelecký náboj, a tak nemohla vystreliť!)
Lenin svoj sľub Nemcom splnil – pomáhal rozložiť ruskú armádu, odtrhol Rusko od spojencov a podpísal s Nemeckom separátny mier. Tak mohli Nemci presunúť časť armády na západný front a predĺžiť vojnu o vyše roka.
Na správnu mieru uveďme aj ďalší tradovaný výmysel – boľševická revolúcia neodstránila cára (ten už bol vtedy sedem mesiacov vo väzbe Dočasnej vlády), ale republikánsku vládu a demokratický zvolený parlament. Lenin si bodákmi otvoril krvavú cestu k vybudovaniu totalitnej diktatúry.

Mýtus piaty – o odstránení cárskej rodiny

Je pravda, že práve na jeho osobný rozkaz, bez súdu, bola 16. júla 1918 postrieľaná celá cárska rodina – cár Mikuláš II., cárovná, cárovič, jeho štyri sestry, vrátane rodinného lekára, komorníka, kuchára a cárovninej komorníčky. Bez jeho súhlasu by sa tak nikdy nestalo! V ten istý deň dostal Lenin telegram dánskeho denníka National Tidente, v ktorom ho žiadali o vyjadrenie vo veci povesti, že bol zavraždený cár (jeho matka bola dánska princezná). Na telegrafnú blanketu napísal po anglicky odpoveď: Rumour not true excsar safe all rumours are only lie of capitalist press ( Povesť je nepravdivá – bývalý cár je v bezpečí – všetky povesti sú iba klamstvá kapitalistickej tlače.). Zvrátený zmysel pre humor?

Mýtus šiesty – Leninova demokracia

Lenin si nedokázal predstaviť inú formu vlády, len formou teroru a násilia. Napokon, o tom nás presvedčí obsah dokumentu, ktorý vyšiel roku 1931 v Leninových spisoch (a cenzúra ho asi prehliadla). Bol to list komunistickým predstaviteľom v Penze, kde roľníci v októbri 1918 vystúpili proti násilnej konfiškácii obilia.
11. 10. 1918
Súdruhom Kurajevovi, Bosovi, Minkinovi a ostatným komunistom v Penze.
Súdruhovia!
Rebélia v piatich kulackých okresoch sa musí bezohľadne (podčiarkol Lenin, pozn. red.)potlačiť. Vyžaduje to záujem celej našej revolúcie. Musíte byť príkladom, pretože práve teraz všade prebieha rozhodujúca bitka s kulakmi. Obeste bez akéhokoľvek zaváhania, aby to ľudia videli, aspoň sto známych kulakov, boháčov, pijavíc. Zverejnite ich mená. Zoberte im všetko obilie, zaistite rukojemníkov, postupujte podľa včerajšieho telegramu. Vykonajte to takým spôsobom, aby do vzdialenosti stoviek vierst ľudia všetko videli a vedeli, aby sa triasli, kričali: oni vešajú a budú vešať na smrť pijavice kulakov. Potvrďte telegraficky príjem a vykonanie rozkazu. Vyberte si na túto prácu skutočne tvrdých ľudí.

Mýtus siedmy - Lenin, priateľ ľudu

Ak predrevolučné Rusko živilo veľkú časť Európy vývozom obilia a mäsa, Leninovi a Stalinovi sa podarilo zničiť poľnohospodárstvo celej krajiny natoľko, že po celé roky dochádzalo k hladomorom. Roku 1922 došlo k veľkému hladomoru na Ukrajine a v Rusku. V tom istom čase sa začalo s totálnou likvidáciou cirkvi. Plánovane sa ničili kostoly, kláštory, lúpil sa cirkevný majetok vrátane cenností. Časť z nich odpredalo priamo sovietske vedenie v zahraničí.
Veriaci sa stavali na odpor, dochádzalo k ozbrojeným stretnutiam s vojenskými oddielmi. Lenin v tom čase ochorel a Politbyro akciu zastavilo. On však nariadenie okamžite zrušil a v tajnom memorande zdôraznil, že práve v čase hladomoru treba vidiečanov poštvať proti cirkvi (materiál vyšiel už v 70. rokoch vo Francúzsku, v 90. rokoch v ruskom denníku Izvestija). Odcitujme: „... len teraz, keď v oblastiach postihnutých hladomorom ľudia jedia ľudské mäso a ulice pokrývajú tisícky mŕtvol,... musíme skonfiškovať cirkevné cennosti a odpor rozdrviť dravou a bezohľadnou energiou... V spojení s hladomorom zničíme reakčných kňazov s maximálnou rýchlosťou a bezohľadnosťou... Treba postrieľať čo najväčšie množstvo vplyvných a nebezpečných čiernosotnencov (t. j. reakcionárov, pozn. red.)... Čím viac reakčných kňazov a buržoázie postrieľame, tým lepšie..."
Po zaslaní memoranda bolo zavraždených vyše 8-tisíc ľudí. Systematický Lenin vyžadoval denne hlásenie s menami a počtom obetí. To však je len kvapôčka v mori mŕtvych, čo násilne zomreli v Sovietskom zväze počas jeho existencie. Z Čiernej knihy komunizmu sa môžeme dozvedieť, že len v 30. rokoch zomrelo od hladu takmer 6 miliónov ľudí, počet obetí komunizmu sa ráta na desiatky miliónov (cifra sa pohybuje od 40 do 60 miliónov)!

Postrieľajte všetkých sprisahancov a váhavcov bez akýkoľvek prieťahov. Úplne ignorujte idiotské právnické obštrukcie.
V. I. Lenin, 1921

A na záver poučenie, akým spôsobom pracovali komunisti pri vývoze svojej revolúcie do zahraničia. Lenin po celý život túžil vybudovať internacionálnu komunistickú ríšu. Až do roku 1923 veril, že boľševická revolúcia už-už vypukne a na celom svete zavládnu soviety, na čo zameral svoju zahraničnú i vojenskú politiku. Množstvo dokumentov dokazuje, že osobne riadil podvratné akcie vo viacerých krajinách ako Afganistan, India, Čína. Na rozvrátenie Európy venoval obrovské finančné čiastky, hoci v tom čase v krajine vládol hladomor.
Podľa dokladov zverejnených z Archívu prezidenta Ruskej federácie vyplatil komunistickým stranám združeným v Kominterne napríklad v roku 1922 rôzne čiastky v zlatých cárskych rubľoch. Do Nemecka šlo 446-tisíc, Francúzska, 100-tisíc, Talianska 360-tisíc a Československá komunistická strana dostala 250-tisíc (po prepočte ide o takmer 8,5 milióna korún)! Peniaze čerpal z olúpenia „triednych nepriateľov“, cirkvi i zo zlatého cárskeho pokladu.
Vojna s Poľskom (1920) mala v podstate dva ciele – najprv urobiť boľševickú revolúciu v Poľsku a odtiaľ podporiť revolúciu v Nemecku. Lenin v tajnom memorande napísal, že „najprv príde k sovietizácii Poľska, Nemecka, Fínska, Maďarska a Čechie“. Na Ukrajine sústredil armádu, ktorá mala vtrhnúť do Československa, Maďarska a Rumunska. Z telegramu Stalinovi z 23. júla 1920 vyberáme: "Situácia v Kominterne je vynikajúca. Spoločne so Zinovjevom a Bucharinom sme presvedčení, že by v Taliansku mala byť okamžite vyvolaná revolúcia. Osobne si myslím, že tiež Maďarsko by malo byť sovietizované, možno aj Čechia a Rumunsko..."

Lenin – večne živé mýty?

Autor: Alena Gašparovičová : : 20.01.2003

[ Back ]