Druhú ženu na uhorskom tróne a panovníčku v niekoľkých krajinách, ktorej nástupníctvo zabezpečil otec Karol III. Pragmatickou sankciou, očakávali ťažké roky vládnutia. Už aj preto, lebo predchádzajúce obdobie, historikmi označované za obdobie premárnených príležitostí, jej zanechalo neblahé dedičstvo. Ministri a vládni úradníci boli zväčša starci okolo osemdesiatky, byrokracia a úplatkárstvo bujneli, krajina bola hospodársky zaostalá, ľud zbedačený. Okrem toho nástup mladej ženy na trón ( Mária Terézia mala vtedy 23 rokov ) využili niektorí panovníci na to, aby jej predostreli územné požiadavky. Najvýbojnejší bol pruský kráľ Fridrich II. Vypukla vojna, ktorá trvala niekoľko rokov. Po boku Prusov sa do nej zapojili aj francúzske a bavorské vojská. V rozhodujúcej chvíli získala Mária Terézia pomoc od uhorských stavov. V krátkom čase jej poskytli početné vojsko. Predtým však musela šľachte potvrdiť všetky privilégiá. Významnú úlohu zohralo uhorské vojsko i v ďalšej, sedemročnej vojne s Pruskom.Osvietenská panovníčka Mária Terézia zavádzala v Rakúsku reformy, ale v Uhorsku si na to netrúfala. Práve preto, že odtiaľ dostávala výdatnú pomoc. Keď sa o to pokúšala po skončení vojny, stretla sa s odporom šľachty. Zaostávanie Uhorska za západnýmí časťami monarchie sa zväčšovalo. No panovníčke sa aj tak podarilo uplatniť viaceré významné hospodárske a správne reformy.

Radca Adam František Kollár

Mária Terézia sa obklopovala vzdelanými ľuďmi. Jedným z nich bol Adam František Kollár, rodák z Terchovej. Bol riaditeľom chýrnej Dvorskej knižnice vo Viedni a radcom kráľovnej. Ovládal takmer všetky slovenské jazyky a niekoľko ďalších európskych, ba aj orientálnych. Bol uznávaným odborníkom na uhorské dejiny, právo a zákony. Prispel k rozvoju staršej slovenskej historiografie a patril k priekopníkom modernej slavistiky. Pre kráľovnú vypracoval návrhy na reformy, medzi nimi aj na školskú reformu.

Reformy Márie Terézie

V Uhorsku azda nebolo oblasti, ktorá by si nebola vyžadovala reformu. Panovníčka dala vypracovať súpis pozemkovej držby, tzv. tereziánsky kataster. Podľa neho sa potom vyrubovali dane. Takisto zreorganizovala armádu, postarala sa o pravidelný žold a stravovanie vojakov, založila vojenskú akadémiu. Aby napomohla rozvoj obchodu, nariadila budovať a udržiavať cesty. Zreformovala súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo, zasiahla i do správy miest a dedín. Za osem rokov sa jej podarilo zbaviť obrovských dlhov, ba aj naplniť štátnu pokladnicu.

Robotné povinnosti

Tereziánsky patent vymedzoval vzťahy medzi zemepánmi a poddanými, určoval robotné a iné povinnosti, desiatok, príjmi a rozličné úžitky poddaných. V urbári osady Lamač pri Bratislave sa v archíve o robotných povinnostiach zachovalo ´´ Jeden každý Poddany od jedneho každého sedliackeho Domu anebo Gruntu ( pozemku alebo usadlosti ) povinnen bude svemu gruntovnemu Panu v jednem každem Tydny jeden cely Den, to jest od Vychodu až do Západu Slunce, s Dvoma dobytky a se svim Vozom, Čas oračsky pak se svim Pluhem aneb svu Branu podle davnej a stalej Običaje tejto Dediny služiti... Na Misto pak predjmenovanej jednodennej zapražnej Roboty nebude povinny Poddany v pešej Robote, to jest, brez Dobytka, vicej, než dva Dny svemu Panu služiti. ´´

Dôraz na vzdelanie

Mária Terézia plynule rozprávala po francúzsky, taliansky, latinsky, nemecky, španielsky. Nadobudla tiež rozsiahle všeobecné vzdelanie, obľúbila si matematiku. Venovala sa hudbe, spevu, tancu. Vzorne sa starala aj o vzdelanie a výchovu svojich detí. ( Porodila dovedna 16 detí, 6 z toho zomrelo za jej života). Reformami sa usilovala pozdvihnúť úroveň vzdelania vo svojich krajinách.

Slovensko centrom ríše

Za vlády Márie Terézie sa politické dianie Uhorsku odohrávalo predovšetkým na území Slovenska. V Bratislave sídlili uhorské úrady, tu sa konali snemy, tu sa odvíjali mocenskopolitické zápasy medzi panovníčkou a šľachtou. Slovensko bolo aj kultúrnym strediskom, v Bratislave pôsobil všestranný slovenský vzdelanec Matej Bel, na Trnavskej univerzite vybudovali podľa návrhu slovenského astronóma Maximiliána Hella astronomické observatórium. Až neskôr sa ťažisko kultúrneho diania prenieslo do južných oblastí Uhorska.

O Márii Terézii a jej dobe v dátach

Mária terézia sa narodila 3. mája 1717 vo Viedni.

Na jar 1741 sa začal útok Fridricha II. na habsburské dŕžavy. Pruské vojská obsadili Sliezsko.

Dňa 25. júna 1741 v Bratislave korunovali Máriu Teréziu za Uhorskú kráľovnú, 12. mája 1743 v Prahe za českú kráľovnú.

V roku 1763 sa skončila sedemročná vojna medzi Pruskom a habsburskou monarchiou, ktorá ňou definitívne stratila Sliezsko.

Dňa 19. marca 1765 kráľovná rozpustila uhorský snem. Až do konca svojej vlády ho už nezvolala.

V roku 1777 prijala panovníčka školskú reformu, ktorá bola návrhom na jednotnú štátnu výchovu.

Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni.

Jej vládnutie

Po Karolovi VI. nastúpila na trón Mária terézia, ktorá bola najvýznamnejšou panovníckou osobnosťou u nás v 18. stor. Začiatok jej vlády nebol bez komplikácií, aj keď jej otec zabezpečil podpísaním tzv. pragmatickej sankcie u všetkých okolitých panovníkov trón habsburskej ríše aj svojmu potomkovi ženského pohlavia. Keď však táto situácia nastala, vrhli sa susední panovníci na habsburské dedičstvo, aby si z neho čo najviac uchvátili pre seba.

V tejto situácii zachránili Máriu Teréziu a jej ríšu práve uhorské stavy, od ktorých sa všeobecne očakávalo, že to budú práve ony, čo jej zasadia smrteľný úder. Ale všetci tí, čo v to dúfali, sa veľmi sklamali, lebo nepoznali reálne politické pomery v Uhorsku, kde sa absolutizmus nikdy naplno nepresadil a stavy boli zvyknuté rozhodovať podľa svojho slobodného uváženia. Keď usúdili, že ich legálne korunovaná kráľovná je zo všetkých strán vystavená príkoriu, ponáhľali sa jej na pomoc. České satvy, ktoré si v absolutistických pomeroch zvykli pasívne odhlasúvať rôzne uznesenia, si za kráľa zvolili bavorského panovníka Karola VII., ktorý sa stal aj cisárom. Čoskoro sa ukázalo, že táto dobrovoľná pomoc uhorských stavov bola pre Máriu Teréziu a jej ríšu rozhodujúcim faktorom. Uhorské jednotky vyslané do bojov rozhodnutím snemu vyhnal ibavorské vojská z Rakúska, prenikli do nemecka, ba dokonca až na pôdu Francúzska a rozhodne si počínali aj voči pruskému kráľovi Fridrichovi II., ktorý vystúpil proti novej panovníčke najdravšie a ktorého vojsko obsadilo Sliezsko – dôležitú hospodársku bázu habsburskej ríše.

Mária Terézia bola za to maďarskému národu nesmierne vďačná a na rozhodné vystúpenie uhorskej šľachty v jej prospech nikdy nezabudla. V západnej polovici ríše vládla absolutickým spôsobom, ale uhorské stavy zanovite trvali na stanovisku, že v ich krajine je výkonná moc oddávna podriadená moci zákonodarnej a každý panovník, teda i Mária Terézia, musí rešpektovať ich vôľu. Na konci 50. rokov 18. stor. to všsk viedlo ku konfliktu. Mária Terézia sa na uhorské stavy nahnevala, prestala ich zvolávať a začala aj v uhorsku vládnuť absolutistickým spôsobom. Na čelo Uhorska postavila v roku 1764 svojho zaťa Alberta Sasko – tešínskeho, Bratislavský hrad premenila na jeho trvalú rezidenciu a Bratislavu na rezidenčné mesto. Jeho prítomnosť v meste vo funkcii uhorského miestodržiteľa v rokoch 1764 až 1780 bola obdobím najväčšieho rozkvetu mesta počas jeho fungovania ako hlavného mesta Uhorska.

V absolutistickej fáze svojho vládnutia vykonala Mária Terézia najvýznamnejšie reformy. Napríklad v rámci školskej reformy mala dostať základné vzdelanie všetka mládež vrátane dedinskej. Veľmi dôkladná bola reforma a zjednotenie poddanských povinností, vďaka ktorej sa povinnosti poddaných zmenšili asi na 40 % predchádzajúceho stavu a nejmä odvádzanie robôt nadobudlo presné a jednotné normy v celom štáte.

V tom čase bolo na Slovensku asi 200- tisíc sedliackych a 150- tisíc želiarskych hospodárstiev. Na sedliacke hospodárstvo pripadalo len 5 až 6 ha pôdy a na Slovensku bolo toľko šľachty, že na jedného jej predstaviteľa pripadalo priemerne len asi 35 poddaných.

Dôležitou skutočnosťou bolo, že urbárska regulácia rešpektovala a právne zabezpečila ustanovovanie samosprávy v poddanských dedinách a mestečkách takým spôsobom, ako sa to robilo vo väčšine vidieckych sídlisk oddávna: richtára volili spomedzi troch kandidátov, ktorých vybral zemepán, ale členov obecnej rady ( boženíkov, konšelov ) si vyberali a určili sami poddaní. Na voľbách sa mohli aktívne a pasívne podieľať všetky majetné hôlavy rodín ( sedliaci, želiari ). Platila zásada jednoduchej väčšiny hlasov.

Reguláciu mali vykonať stoliční úradníci v národnom jazyku. Bez problémov to dokázali urobiť iba v maďarských, nemeckých a slovenských dedinách. Problémy nastali v rumunských, rusínskych, srbských a chorvátskych dedinách. Slovenčinu ovládali bez problémov aj tí, čo vykonávali reguláciu vo východoslovenských dedinách, ba i v dedinách, ktoré ležia dnes v Zakarpatsku, v južnom Maďarsku, Vojvodine a Banáte, ak boli osídlené slovenskými poddanými, ktorí sa ta dostali po vyhnaní Turkov.urobili to jazykom, ktorý sa učili v školách a osvojovali si ho aj vzdelaní príslušníci šľachty, ktorí túto akciu vykonávali.

Osemnáste storočie je obdobím všeobecného hospodárskeho rozvoja Slovenska. Zväčšila sa plocha pôdy obrábanej poddanými, výsledky ťažby baníkov, počet remeselníckych dielní, ktorých bolo v roku 1720 asi 7500 až 8000 a v roku 1770 asi 22 500, pričom istá časť remeselnej výroby bola určená i na vývoz do južného Uhorska, ba aj na Balkán. Veľmi výrazne sa zväčšilo aj množstvo vyrábaného a od nás vyvážaného plátna, ktoré bolo určené na balkánsky trh.

Na Slovensku sa objavili aj nové formy výroby, a to manufaktúry. Prvá vznikla roku 1725 v BB a založil ju miestny obchodník. Vyrábala súkno najmä pre baníkov. Najvýznamnejšia zo všetkých manufaktúr bola kartúnka v Šaštíne, ktorú založil František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. V čase svojho najväčšieho rozkvetu zamestnávala tisíce pradiarov na západnom Slovensku, v Dolnom Rakúsku a vo Viedni. V 60. rokoch vznikli ďalšie významné textilky v Haliči pri Lučenci, tepličke nad Váhom a Čeklísi ( Bernolákove ) a to na základe privilégií, ktoré im udelila Mária Terézia.

Na strednom Slovensku sa v okolí Banskej Štiavnice o obdivuhodných rozmerov rozvinula ťažba striebra. Zamestnávalo sa ňou asi 20- tisíc baníkov.

Obdobie rokov 1681 až 1781 je aj érou veľmi silného upevnenia si pozícií Slovákov v mestách. Nešlo iba o početné zosilnenie slovenského elementu, ale aj o to, že Slováci v 18. stor. preukazovali aj značné nacionálne sebavedomie.

Meno: Judita Ivaničová

Trieda: 2. C - 2004/2005

Zdroj: Kto nám vládol, Ilustrované dejiny Slovenska

[ Back ]