Právnická fakulta UMB, Komenského 20, 974  00 Banská Bystrica

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Böhmen und Mähren

 

(referát Dejiny štátu a práva)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Martin Palaj

VIII. skupina

letný semester 2007/2008

 

Vznik a existencia Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava – právny vývoj.

 

Protektorát - bol zriadený výnosom  Hitlera z marca 1939, Zák.č.75/39

Protektorátna vláda mala inú pozíciu ako vláda Sl.štátu. Na čele štátu - prezident - požíval úctu ako hlava štátu, ale musel mať dôveru Nemecka. protektorát preberal právo I.republiky a platilo okrem ustanovení, ktoré by odporovali nemecku, záujmy Nemecka zabezpečoval Ríšsky protektor, dostal právomoc meniť, rušiť a vydávať zákony protektorátu, Nemecká ríša kontrolovala poštu, telegraf. Obyvateľstov malo protektorátne občianstvo, zriadené nemecké súdne inštancie, súdilii Nemcov žijúcich v protektoráte podľa Nemeckého práva. právo platilo protektorátne - pre českých občanov, ríšsko-nemecké - pre nemeckých štátnych občanov. Občianske právo platilo v podstate celé právo prvej republiky, ale boli zmeny v dedičskom, vlastníckom, rodinnom, v pracovnom a sociálnom práve. V trestnom sa používali normy prvej republiky pre českých občanov, zmeny® ochrana ríšskych hraníc, upustenie od demokratických princípov, zavedenie nových skutkových podstát, vysokých trestov

Súdy - autonómne protektorátne - prevzaté z čs.rep. ríšskonemecké - vytvorenie nemeckých vojenských súdov® riadne súdy (nem.úradné, zemské, vrchný zemský, zvláštne, ľudový súdny dvor (Lipsko 2.inš), Ríšsky súd (Berlín naj­ inš.), mimoriadne (nem.voj, stanné súdy)

Slovensko - Zákon 1/39 - 14.3.1939 o samostatnom Slov. štáte; Ústavný zákon č.185/39 Ú SR z 39.7.39® úvodné prehlásenie vychádzalo z kresť. vierovyznenia, 13 hláv. 1- všeob. ustanovenia, 2- postavenie snemu;3- hlava štátu (volený poslancami snemu); 4- vláda (zodpovedná snemu, právomoc vydávať nariadenia so silou zákona), 5- štátna rada - zvláštny orgán, 6- politické strany (okre HSĽS sa pripúšťala ešte nemecká a maďarská strana),  7- stavovské organizácie, 8- územná samospráva (od konca 39 bol zrušený krajinský úrad, 9- súdnictvo, 10- povinnosti a práva občanov, 11- zabezpečenie práva plniť si náboženské povinnosti, povinné vyučovanie náboženstva; 12- zásady národnostnej politiky (významné postavenie nemeckej menšiny), 13- ústavný senát - funkcie ústavného súdu

Postavenie HSĽS - prijatý zákon č.245; č.215/42 – nové chápanie štátu a stranyÞ podriadenie štátu strane, rozkazy vodcu záväzné

Trestné zákonodarstvo – 1940 –arizačný zákon; 1941 židovský kódex – vychádzal z norimberských zákonov a išiel ešte hlbšie, 1942 - zákon o vysťahhovaní židov, ale už predtým boli vyvážaný

Všeobecne :

Slovensko

-         vznik pod tlakom ale aj s podporou Nemecka

-         bolo pod vplyvom Nemecka

-         nositeľka vnútroštátnej a medzinárodnej suverenity

-         23.3.1939 „Ochranná zmluva“ – na 25 rokov (od nej sa odvíjali ostatné zmluvy); vytvorila sa ňou mocná vojenská základňa na západnom Slovensku – znamená to aj okupáciu

-         18.3.1939 „Tajný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci“ – prenikanie nemeckej ríše na Slovensko a kontrola slovenskej hospodárske politiky

-         30.1.1940 „Vojensko hospodárska zmluva“ – stanovila podmienky pre využitie 25 slovenských podnikov vojnového hospodárstva nemcami; predaj hotových výrobkov na úver Nemecku (nikdy nedošlo k zaplateniu)

-         systémom zmlúv sa Slovensko podriadilo úplne nadvláde Nemeckého finančného kapitálu

 

Vlajka Protektorátu Čechy a Morava.

Vlajka Protektorátu Čechy a Morava.

(Ríšsky) protektorát Čechy a Morava (po nemecky: Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) bol okupačný režim nastolený v oklieštených (na základe Mníchovskej dohody) českých krajinách, obsadených 15. marca 1939 nacistickým nemeckým vojskom a fakticky začlenených do nemeckého štátu. Bol formálne vytvorený 16. marca 1939 Výnosom o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.

Vznik

Od nástupu Adolfa Hiltera k moci v roku 1933 sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa prvý raz vystupňoval v septembri 1938, keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu Sudet s prevažne nemeckým obyvateľstvom k Veľkonemeckej ríši. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechoslovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém stavaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko postúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež Prvá viedenská arbitráž).

Prezidentom druhej česko-Slovenskej republiky po odstúpení Edvarda Beneša 5. októbra 1938 bol Národným zhromaždením 30. novembra Dr. Emil Hácha, nestraník, dlhoročný predseda Najvyššieho správneho súdu. Pri hlasovaní bol Hácha zvolený pri prvom pokuse viac ako potrebnou väčšinou, prázdne hlasovacie lístky odovzdali len komunisti (ktorí neprijali Mníchovský diktát).

Pomníchovské Česko-Slovensko bolo rozčlenené na 4 územné celky (Zem česká, Zem moravská, Krajina slovenská a Zakarpatská Ukrajina). Na Slovensku celkom ovládla politický život Hlinkova slovenská ľudová strana a napriek tomu, že vo vedení prevažovalo jej umiernenejšie krídlo na čele s Tisom, ktorá uvažovala o postupnom odčlenení od Česko-Slovenska, Hitler donútil slovenskú reprezentáciu v marci 1939 k okamžitému vyhláseniu samostatnosti. Stalo sa tak po návšteve Tisa v Berlíne 13. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu 14. marca 1939.

V noci zo 14. na 15. sa v Berlíne stretol Emil Hácha v sprievode ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s Hitlerom a Göringom. Hitler zastrašovaním a vyhrážkami nútil Háchu k okamžitému podpisu pripraveného protokolu. Háchovi oznámil, že o 6:00 ráno jednotky Wehrmachtu začnú okupovať české krajiny a Luftwaffe bude bombardovať Prahu. Zrútený a ťažko chorý Hácha nad ránom protokol podpísal a zatelefonoval predsedovi vlády Beranovi, aby ho upovedomil a vydal rozkaz generálovi Janovi Syrovému, aby armáda nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť.

V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.

Opis

Protektorát nemal žiadne podstatné znaky štátnej existencie a fiktívna bola aj tzv. autonómia, ktorú nacisti poskytli českej protektorátnej vláde, ktorej pomoc bezprostredne potrebovali k ovládaniu krajiny. Česká autonómna správa na čele s protektorátnou vládou a štátnym prezidentom (Emilom Háchom) bola od začiatku podriadená nemeckej správe na čele s ríšskym protektorom.

Protektorátny režim bol formou neobmedzenej fašistickej diktatúry nemeckého imperializmu nad českým národom, ktorého konečným cieľom bolo úplne vyhladenie a ponemčenie českých krajín. České obyvateľstvo protektorátu bolo vystavené politickému aj sociálnemu útlaku, prejavovalo spontánny odpor proti nacistickej okupácii a protektorátnemu režimu a postupne rozvinulo rôzne formy organizovaného aktívneho odboja. Na prejav odporu (napríklad atentát na Heydricha 27. 5. 1942) odpovedali okupanti brutálnymi represiami, množstvo Čechov a Moravanov bolo popravených, uväznených a umučených v koncentračných táboroch.

Územie protektorátu bolo rozčlenené na dve zeme, ktorými boli Čechy a Morava (de iure územne oklieštená Zem Moravskosliezska). 1. januára 1940 potom došlo k významnej úprave zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Zeme sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939-1945 došlo k niekoľkým podstatným zmenám členenia na oberlandráty.

Protektorát Čechy a Morava zanikol v takzvanom Májovom povstaní českého ľudu 5. mája 1945

Predstavitelia protektorátu

Štátny prezident

Ríšsky protektor

Vrchní velitelia Waffen-SS

Náčelníci štábu

 

Bezpečnostné zložky a súdnictvo v Protektoráte  

Viac než polročné skúsenosti s východného frontu nacistickej špičky ukazovali, že vojna nebude záležitosťou len niekoľkých mesiacov a že si vyžiada materiálne i ľudské nasadenia nepredstaviteľných rozmerov. Bolo jasné, že je potrebné prispôsobiť správny aparát protektorátu, ktorý bol jednou z najvýznamnejších produkčných oblastí ríše, vzhľadom k novovzniknutým pomerom. V podstate ide o náhradu ???dvojkoľajného modelu??? správy, dobre vyhovujúcej mierovej dobe, systémom, ktorý by dokázal omnoho lepšie zmobilizovať všetky protektorátne zdroje. Zvyšuje sa potreba administratívnych síl. Podľa údajov z druhej polovice roku 1941 pracovalo v protektorovom úrade 2350 úradníkov. V justičných orgánoch 600, zvyšok prevažne na finančných úradoch.

Ponemčovanie autonómnych orgánov dosiahlo dokonca takých rozmerov, že ríšsky protektor Neurath nariadil výhradné používanie prívlastku „protektorátne“ a nie „český“ pre samosprávne inštitúcie. Strácali svoj zmysel a oprávnenie.  Vlastné prevedenie správnej reformy bolo zverené zastupujúcemu ríšskemu protektorovi Reinhardovi Heydrichovi. Po svojom príchode do Prahy začal svoje plány hneď intenzívne pripravovať. Aby bolo dosiahnutie žiaducich personálnych úspor, mali byť všetky čiste správne záležitosti prislúchajúce doposiaľ ríšsko-nemeckým orgánom prevziate Nemcami zriadenými autonómnymi úradmi a naďalej mali fungovať podľa smernice ríše – Reichsauftragsverwaltung. Prispôsobovanie celej správy a organizácie verejnej moci ostatným ríšskym oblastiam. Systém ústredných autonómnych úradov protektorátu bol však úplne skompletizovaný až v nasledujúcich mesiacoch. Na základe nemeckých pokynov došlo k znovuzriadeniu Pozemkového úradu(z.č. 255/1942) – nazývaný tiež Bodenamnt für Böhmen und Mähren. Druhú fázu reforiem vzhľadom na smrť Heydricha (atentát) dokončil Kurt Dalauge.

Justícia: Hitler – 1942(21. marca) stanovil, že všetky druhy riadenia (t.j. civilné a trestné ako i agenda nesporného súdnictva) majú byť natoľko zjednodušené a urýchlené aby to bolo zlučiteľné ešte s účelom riadenia. Civilné súdnictvo - všetko začína vydaním nariadenia zo 16 mája 1942 a z 12 januára 1943. Ďalej nariadením o vojnových opatreniach z 12. mája 1943, ktoré zavádzalo odklad sporných i nesporných vecí nedôležitých pre vedenie vojny. Všetky uvedené predpisy, v rátane ďalších, ktoré nasledovali, priniesli hlboké zásahy do tehdajších nemeckých jurisdikčných noriem, civilného súdneho i exekučného rádu a zjednodušili celé riadenie až do krajnosti. Trestné súdnictvo – čo najviac zjednodušené, boli odstránené z nemeckého trestného procesu nepatrné zbytky toho, čo sa v civilizovaných krajinách bežne rozumie pod pojmom právo. Z trestných súdov vytvorili jednoducho teroristické inštitúcie slúžiace k udržaniu nacistického panstva. Určité zjednodušenia nastali v autonómnej justícii. Nielenže bol znižovaný počet prísediacich v senátoch niektorých súdov, ale obdobne ako aj v oblasti správy došlo k odbremeneniu ministerstva spravodlivosti. Časť jeho správnych úloh bolo prevedených na predsedov vrchných súdov a tiež bolo upustené od jeho súčinnosti s ostatnými orgánmi v niektorých veciach. V r.1944 potom bola zastavená i činnosť pracovných súdov a okrem toho i podstatne zjednodušený priebeh trestného konania.

 

 

Súdy

           Nariadenie vrchného veliteľa nemeckej brannej moci z 15. Marca 1939 stanovilo, že trestné činy proti nemeckej ríši, nemeckej brannej moci a jej príslušníkom  alebo zoskupeniam a iné trestné činy , spáchané na obsadenom území  inými osobami  než príslušníkmi  nemeckej ríše , majú byť trestané podľa nemeckého trestného práva a súdené nemeckými vojenskými súdmi.

Toto nariadenie  položilo základ súdnej organizácie, v rámci ktorej boli nielen ríšski , ale v určitých prípadoch aj  protektorátni príslušníci podriadení právomoci ríšskych súdov   a nemeckému právu.

Na územie protektorátu  sa rozšírila pôsobnosť ríšskeho súdu v Lipsku a ľudového súdu v Berlíne. Sústavu riadnych nemeckých súdov v protektoráte tvorili úradné súdy, pri ktorých boli zriadené aj súdy mládeže (Rozhodovali o trestných činoch osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu dovŕšili 14 rokov/ Rozhodoval na nich sudca okresného súdu s pedagogickými schopnosťami a vlastnosťami/ V krajských súdoch rozhodoval/ Zúčastnený bol aj prísediaci), ďalej krajinské súdy a vrchný krajinský súd v Prahe.

V roku 1940 sa pri krajinských súdoch konštituovali  zvláštne súdy, ktoré súdili závažnú trestnú činnosť proti ríši. Protektorátne súdy organizačne aj personálne  nadväzovali na   československé súdnictvo. Rozsah ich pôsobnosti bol výrazne  obmedzený v prospech nemeckých súdov.

V činnosti súdov na území protektorátu boli popreté základné princípy moderného súdnictva.

     Nacistické súdy nectili ani zásadu rovnosti občanov pred zákonom a aplikovali právo rozdielnym spôsobom :  podobné konania  sa často hodnotili podľa rasovej a politickej príslušnosti obžalovaných protichodne  a ukladali sa za ne diametrálne odlišné tresty. K vysokým trestom napokon odsudzovali aj páchateľov niektorých nedbalostných  deliktov.

 

Bezpečnostné zložky

            O nemecké bezpečnostné a spravodajské orgány  sa významnou mierou opierala celá okupačná politika Nemecka v protektoráte. Na jeho území pôsobili všetky zložky tohto mocenského aparátu.

Prevažne poriadkové funkcie patrili ochrannej polícii, žandárstvu, obecnej výkonnej polícii  a požiarnej ochrannej polícii.

Obrovskou mocou disponovali zložky bezpečnostnej polície : štátne tajná polícia ( Gestapo /, bezpečnostná služba a kriminálna polícia.

V roku 1939 došlo k užšiemu prepojeniu jednotlivých zložiek prostredníctvom  riadenia z jedného centra (  Hlavný bezpečnostný úrad v Berlíne / . Vedúcim pobočky tohto úradu v Prahe a najvyšším veliteľom bezpečnostnej a poriadkovej polície v protektoráte sa stal K.H. Frank.

Na hraniciach so Slovenskom boli zriadené hraničné policajné komisariáty, ktorým podliehali hraničné policajné  stanice.

 

[ Back ]