Právnická fakulta UMB, Banská Bystrica
Teoria štátu a práva
Spojitosť štátu a práva
Martin Palaj
1. roč., 8. skupina
škol. rok 2007/2008
Kontinuita a diskontinuita
štátu a práva
Medzi právom s štátom existuje nesporne veľmi úzky vzťah, vzájomnú súvislosť. V historií sa možno stretnúť s rôznymi prístupmi k riešeniu logického vzťahu štátu a práva, s rôznymi odpoveďami na otázku, ktorý z nich má v tejto relácií prioritu. Či právo je produktom štátu, alebo právo je konštitutívnym komponentom vzniku štátu, respektíve aj otázka, či právo môže existovať aj bez štátu, alebo platí známy výrok rímskeho filozofa Cicera „Ubi societas, ibi ius“ ( Kde je spoločnosť , tam je aj právo. ) Odpoveď na tieto otázky opäť závisí od uhla pohľadu tej-ktorej teorie.
3 základné typy riešenia tohto vzťahu:
1.) Normatívna teoria kladie medzi štát a právo znamienko rovnosti. Právom rozumie len súhrn platných právnych noriem, ktoré tvorí výlučne štát a je s nimi identický. Preto ak niekto chce spoznať nejaký štát, na to aby ho vlastne spoznal potrebuje poznať jeho právny poriadok. Právo je teda normatívnou inštitúciou, kým štát je inštitúciou reálnou, javovou a obe môžu pôsobiť len spoločne ! Preto nemôže existovať štát bez práva ani právo bez štátu a nemožno hovoriť ani o historickej priorite jedného z nich, ako to bolo, pokiaľ ide o vzťah spoločnosti a štátu.
2.) Sociologický smer – podľa jeho predstaviteľov je to štát, štátna moc, ktorá určitým spoločenským vzťahom dáva či odoberá právny charakter, robí z nich vzťahy právne. Normy sú produktom spoločenských hodnôt uznávaných tou-ktorou spoločnosťou. Preto sú v spoločnostiach na rozdielnom stupni vývoja, prípadne v spoločnostiach, ktoré majú špecifické problémy, aj rozdielne právne normy, teda rozdielny obsah práva.
3.) Koncepcia priority práva nad štátom. Podľa nej je právo zdrojom , prostriedkom, i obmedzovateľom moci štátu a každé uplatnenie moci štátu musí mať právny základ. Táto koncepcia pramení v prirodzenoprávnych ( iusnaturalistických ) teoriách, ktoré vychádzajú z duality prirodzeného a pozitívneho – platného práva. Pretože ľuďmi vytvorené pozitívne právo ma byť v súlade s univerzálne platným prirodzeným právom, má byť prirodzeným právom viazaný aj štát. Z tohto prirodzenoprávneho postulátu vychádza aj právny pozitivizmus, kde myšlienka viazanosti štátu právom ústi do koncepcie právneho štátu.
Po preštudovaní, preskúmaní, a analyzovaní mám svoju vlastnú teoriu. Staviam proti sebe 2 protiklady. Kontinuitu a Diskontinuitu štátu a práva. Spojitosť a Nespojitosť. Plynulosť a jej pravý opak. Čiže mojou syntézou protikladov sa stavajú presné protipoly možnosti fungovania štátu. Štát s právom a jeho systémom spätý a štát bez stopy po tomto systéme. Právny štát a štát v stave bezprávia, v stave beznormatívnosti, čiže o štáte s anarchistickou formou vedenia jeho moci.
Anarchia
Pojem
anarchizmus je odvodený od slova anarchia, ktoré pochádza z gréčtiny. Je
tvorené z dvoch gréckych slov av (v preklade znamená "absencia" -
vyslovuje sa "an") a apxn (znamená "autoritu" alebo
"vládu" - vyslovuje sa "arche"). V súčasnej dobe je
anarchizmus stále definovaný ako absencia vlády. Podľa slovníka cudzích slov je
anarchia chaos a neporiadok. Pred existenciu pojmu anarchizmus používali ľudia
výraz libertínsky socializmus, ktorý v podstate znamená to isté ako
anarchizmus. Používali ho najmä mexickí revolucionári v 18. storočí. Ako prvý
sa za anarchistu označil William Godwin (mexický revolucionár) a tiež o ňom
prvý začal písať.
Anarchizmus je politický a filozofický smer, učenie
presadzujúce neobmedzenú slobodu jednotlivca a zrušenie štátu a spoločenských
organizácií vôbec. Filozofickým základom je extrémny individualizmus.
Anarchisti tvrdia, že všetko zlo je spôsobené popretím prirodzenosti a
zavádzaním umelých inštitúcií a štruktúr. Uznávajú potrebu existencie nejakej
organizácie ľudí, ale len na dobrovoľnej báze, bez štátnej autority.
Charakteristický je aj ateizmus, s výnimkou náboženského anarchizmu, ktorý po
prvý krát predstavil L. N. Tolstoj. Ide o odmietanie autority cirkvi, pričom
viera boha ostáva. Anarchistom ide o politickú anarchiu, ktorá je založená na
samospráve, priamej demokracii, sociálnej spravodlivosti, nehierarchickom a
neautoritárskom riadení spoločnosti, na trvalej udržateľnosti, solidarite, tolerancii,
zodpovednosti, spolupráci.
Právny štát
Princípy právneho štátu
Princípy práva sú nosnou konštrukciou, okolo ktorej sa formujú jeho
normy, inštitúty, odvetvia a celý systém práva, sú to východiská jeho
formovania, vývoja a fungovania.
V demokratickom právnom systéme rozlišujeme štyri základné
princípy:
1.) Princíp
suverenity ľudu
2.) Princíp
rozsiahlej individuálnej právnej ochrany zaručený nezávislým súdnictvom
3.) Princíp
zákonnosti správy a jej súdnej a parlamentnej kontroly
4.) Princíp
oddelenosti štátu a spoločnosti.
V súčasnosti sa za základné princípy právneho štátu pokladajú
častejšie:
Právny štát je verejnou autoritou, ktorá sa spravuje právom, v ktorej vládne právo a nie ľudia a kde štátne orgány uskutočňujú svoje právomoci a funkcie na základe práva a v medziach práva. Princíp vlády práva je neoddeliteľný od práva na spravodlivý proces, riadny proces.
Zásada obmedzenej vlády, pod ktorou rozumieme princíp obmedzenej štátnej moci, viazanosť štátu právom.
Idea konštitucionalizmu je blízka myšlienke vlády práva. Ústavnosť je jadrom zákonnosti.
Právny štát si vyžaduje, aby bola limitovaná tak moc exekutívy, ako aj moc zákonodarná i súdna, i keď súdna moc má pri ochrane ľudských práv takmer najvýznamnejšie poslanie.
Ak štátna moc má slúžiť všeobecnému blahu a dobru, musí byť obmedzená a navyše rozdelená. Princíp obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny, viazanosť štátnych orgánov a inštitutúcií ústavou, zákonmi a transformovanými zmluvami významne garantuje najmä deľba moci. Predmetom kontrolky ústavnosti je súlad zákonov a ostatných normatívnych právnych aktov s ústavou. Kontrola ústavnosti sa uskutočňuje formou parlamentnej alebo súdnej kontroly ústavnosti, prípadne ich kombináciou, prípadne inými prostriedkami, napríklad realizáciou práva veta.
Tak porovnaním týchto dvoch, dá sa povedať protikladov, môžme vidieť úplne rôznu funkciu a charakteristiku štátov. Sú značne ovplyvnené jednak tým ako je štát samotný spätý s právom, a jednak to ako je moc rozdelená resp zlúčená v rukách jednotlivcov alebo štátnych orgánov či inštitúcii.
Použitá literatúra: Prusák, J.: Teória práva. Bratislava, 1995
Ottová, E.: Teoria práva
Súkromný archív Martina Palaja