Ako sa vyvíjala

astronómia v staroveku

Prvé nesporné astronomické poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli v Ázii Sumeri, Babylončania a Číňania, v Afrike Egypťania, v Amerike Mayovia, v Európe Briti. Pravdepodobne už v 5. tisícročí pred našim letopočtom sa začal používať gnómon. Je to jeden z najstarších astronomických prístrojov, ktorým sa určovala výška Slnka.

V Egypte už v 3.tisícročí pred n.l. používali cez deň na meranie času slnečné hodiny. Aby záplavy na Níle Egypťanov neprekvapili, už pomerne skoro vyvinuli kalendár. Rok v ňom mal dĺžku 365,25 dňa.

V roku 2461 pred n.l. Číňania prvýkrát zaznamenali konjunkciu planét. Babylončania v rozpätí rokov 2400 - 2200 pred n.l. rozoznali blúdivý pohyb hviezd po oblohe. V kamenej a bronzovej dobe sa rozvíjala megalitická kultúra. Najznámejšou pamiatkou z tohto obdobia je Stonehenge na juhu Anglicka.

Obr 1: niekdajšia podoba Stonehenge Obr. 2 : dnešná podoba megalitickej stavby Stonehenge

Umožňoval astronómom presne určiť polohu slnovratných a rovnodených bodov. V roku 1361 pred n.l. Číňania prvý krát pozorovali zatmenie Slnka. V Metopotámii bola v 8.storočí pred n.l. zavedená pravidelná pozorovacia služba. Babylončania a ostatné národy významne prispeli k poznaniu astronómie, ale až Gréci priviedli astronómiu na kvalitatívne vyššiu úroveň. Prudký rozvoj nastal v 6. storočí pred n.l.. Ako prvý presne vypočítal a predpovedal zatmenie Slnka starogrécky astronóm Táles z Miléta.

Táles bol aj geodet, matematik a filozof. Známe sú jeho práce z oblasti konštrukcie pravouhlého trojuholníka pomocou Tálesovej kružnice. Pythagoras ako prvý vyslovil domnienku, že Zem je guľa nachádzajúca sa v strede vesmíru. Ďalší veľmi významný bol Anaximandros, ktorý ako prvý jasnejšie sformuloval geocentrický systém. (geocentrický systém : v strede vesmíru s nachádza nehybná Zem okolo ktorej obieha Slnko a planéty).

Anaxagoraz z Klazomén si slnko predstavoval ako žeravý kameň väčší ako Peloponéz. Filaos, vytvoril geocentrický systém s ohnivým centrom v strede vesmíru. Zaujímavosťou tejto sústavy bola Zem, ktorá obiehala okolo ohnivého centra po kruhovej dráhe a presne pred ohnivým centrom, na tej istej dráhe, obiehala myslená Protizem, ktorú nebolo možné zahliadnuť zo zeme a naopak.

Staroveký astronómovia poznali 5 planét: Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn. Za veľmi významné a vplyvné sa pokladali myšlienky Aristotela a Archimeda, ktorý mali v tom čase vysoké filozofické postavenie. Myšlienky Aristarchosa zo Samu "Kopernika staroveku", ktorý tvrdil, že Slnko, a nie Zem sa nachádza v strede vesmíru sa neujali až 2000 rokov po jeho smrti, kvôli veľkému Aristotelovmu vplyvu. Aristarchos vyslovil domnienku o rotácii Zeme a pohybu zeme okolo Slnka, čím rozvíjal heliocentristický systém (Heliocentristický systém : za stred vesmíru sa pokladá Slnko) a odporoval Aristotelovmu geocentrizmu.

Obr 3 : Aristoteles a jeho geocentrický model vesmíru

V rozpätí rokov (90-160) pred n.l., keď grécky astronóm Klaudos Ptolemaios publikoval svoj presvedčivý geocentrický systém s epicyklami, po ktorých sa planéty pohybovali. Nastal veľký obrat a úplné zavrhnutie Aristarchovej heliocentrickej sústavy. Medzi ďalších významných astronómov patrili : Eratosthenes z Kyrény, ktorý ako prvý vypočítal polomer Zeme pomocou výšky Slnka v Asuáne a Alexandrii.

Obr. 4 : Klaudios Ptolemaios a Eratosthenesova metóda výpočtu polomeru Zeme.

Eudoxus z Knidu, Demokritos z Abdér, Herakleides z Pontu. Gréckej astronómii vďačíme za významných astronómov a hlavne za vytvorenie geocentrického systému.

Spracoval: Richard Jánov (Gymnázium Fiľakovo – 2003)

[ Back ]