- r. 1520 : smrť sultána Selima, ktorý sa venoval výbojom
len na východ
- r. 1521 : sultán Soliman (orientuje sa na západ) dobil
Belehrad, Šabac, Zemuň
: snem v Uhorsku, odhlasované dane na najatie
žoldnierskeho vojska, ale koruhvoví páni a šľachta
oslobodené od povinnosti narukovať do kráľovského
vojska
- Uhorsko sa spolieha na zahraničnú pomoc
- niektoré zahraničné mocnosti bojujú proti rozšíreniu
moci Habsburgovcov, uzavieranie spojenectiev, ktorých
externým členom bola aj Osmanská ríša
- najviac na pomoci Uhorsku zainteresovaní Habsburgovci
(dynasticky aj vzhľadom na geografickú situáciu), ich hlavné
sily však boli potrebné pre boj cisára Karola V. proti
francúzskemu kráľovi Františkovi I.
- triedne protiklady sa stále viac vyostrujú - banícke
povstanie na strednom Slovensku
- zosadený palatín Štefan Werböci, chystá sa zorganizovať
prevrat, aby sa dostal k moci - rozpory vo vládnucej triede
- r. 1526 : sultán Soliman sa vydáva na novú výpravu
proti Uhorsku
: uhorské stavy zasadjú na sneme, nechce sa im
bojovať (nedostatočné finančné prostriedky na vojnu)
- neexistuje pevné vojenské vedenie, obrana organizovaná
pomaly a nepremyslene
- júl 1526 : pád pevnosti Petrovaradin
- 29. august 1526 : rozhodujúca bitka pri Moháči medzi
slabým uhorským a niekoľkonásobne silnejším osmanským
vojskom
príčiny porážky:
1, na bitke sa nezúčastnilo vojsko sedmohradského vojvodu
Jána Zápoľského, ani vojská z Chorvátska, posily z Českých
zemí boli ešte len v Stoličnom Belehrade
2, početne slabé vojsko vedené neskúsenými veliteľmi
3, nedostačujúca výzbroj vojakov
4, nedostatočná príprava (vojaci boli hlavne neskúsení
študenti, tovariši a mestská chudoba)
5, šľachtická jazda najskôr len takticky ustupovala, pred
skončením bitky ušla
- kráľ Ľudovít zomiera na úteku (spadol z koňa a utopil
sa v bažine)
- sultán Soliman si dlho nebol istý, či naozaj zvíťazil,
pretože nedokázal uveriť, že by uhorský kráľ proti nemu
postavil také malé vojsko
Dôsledky bitky pri Moháči
- Moháčska porážka = začiatok rozpadu stredovekého
uhorského štátu
- smrť Ľudovíťa II. Jagellovského : uvoľnenie uhorského a
českého trónu
- smrť vysokých hodnostárov : vnútorná správa krajiny v
zmätku
- september 1526 - osmanské osmanské vojská dobívajú
Budín, Pešť a začínajú plieniť okolité kraje až ku dolnému
Ipľu a oblasti Matry
- povstanie na východe Osmanskej ríše = odchod
sultánových vojsk
- z historického hľadiska bitka pri Moháči uzaviera vo
svojich následkoch celú epochu vývinu uhorského kráľovstva
- obsadenie Osmanskou ríšou skoro celej Maďarmi obývanej
časti Uhorska
- tento vývoj udalostí nebol zrejmý bezprostredne po
bitke pri M., ale úzko súvisel až s bojmi o uhorský trón
- smrť kráľa Ľudovíta II. Jagellovského a nastúpenie
Ferdinanda Habsburského na trón = začiatok vzniku
Habsburskej ríše, ktorá bola nasledujúcich 400 r.
najvýznamnejšou mocnosťou v Európe
Boj o uhorský trón
Ján Zápoľský
- po odchode osmanských vojsk najbohatší, najmocnejší
magnát (viac ako 3O hradov)
- nešlo mu o národné záujmy, ani o samostatnosť Uhorska,
ale o moc
- mal pod svojím vplyvom väčšinu drobnej a strednej
šľachty
- prirodzený spojenec protihabsburských síl v Európe
- pokúša sa upevniť svoju moc medzinárodnými
spojenectvami, hlavne v Európe, nedosahuje úspech, pretože
proti nemu aktívne vystupujú Habsburgovci
Ferdinand Habsburský
- zvolený za českého kráľa, ale uhorského trónu sa
nevzdáva
- 17. december 1526 sa necháva svojimi prívržencami na
sneme v Bratislave zvoliť za uhorského kráľa
- chorvátske stavy a sedmohradskí Sasovia ho uznávajú za
kráľa = upevnenie pozície
- získava pomoc od brata Karola V., z poskytnutých
finančných prostriedkov naverboval dostatočné množstvo
žoldnierov, ktorí boli vycvičenejšie ako Zápoľského vojsko
- jar 1527 : vojsko Ferdinanda Habsburského odchádza do
Uhorska
- časť (10 000 mužov) odchádza pod velením Jána
Katzniera na banské mestá
- zvyšok (30 000 mužov) pod velením Mikuláša zo
Salmu tiahne na Budín
- po ceste obsadený Ráb, Komárno, Vyšehrad, Budín dobitý
- Zápoľské oddiely ustupujú na východ, Ferdinandove
vojsko ich prenasledovalo a 27. septembra pri Tokaji na Tise
aj rozprášilo
- 3. november 1527 - Ferdinand korunovaný za kráľa
- Zápoľský - uvedomuje si, že Ferdinanda sám neporazí - posolstvo do Istambulu
- máj 1529 - Süleyman tiahne s veľkou armádou do Uhorska
na pomoc Zápoľskému
- obsadený Budín, tiahne k Viedni (zastavený pri
hrade Kysak)
- Zápoľský znovu získava moc, Ferdinanda postupne
opúšťajú spojenci
- osmanská výprava nepriniesla očakávaný výsledok,
nepodarilo sa úplne eliminovať protivníka
- otvorené spojenectvo s Turkami prináša Zápoľskému vážné
vnútorné aj medzinárodné komplikácie
- sultán si uvedomil, že vyhliadky na víťazstvo sú mizivé
- tiahne späť na svoje zimoviská
- 23. jún 1533 - habsburskí vyslanci uzatvárajú v
Istambule so sultánom prímerie
- po uzavretí prímeria s Turkami pomoc Zápoľskému aj
Ferdinandovi zo zahraničia mizivá - získavanie šľachty na
svoju stranu
- 24. február 1538 - uzavreté prímerie vo Veľkom
Varadíne, Uhorsko rozdelené na 2 časti
Ferdinand Habsburský : západná časť krajiny, Chorvátsko a
Slovensko (okrem východu)
- Ján Zápoľský : Sedmohradsko, Košice, SV
Uhorsko
Pozri tiež: http://www.matusma.miesto.sk/maturita/
http://www.euba.sk/~kicko/dejepis.htm